UPOZORNĚNÍ - PROSÍM ČTĚTE - JAK SE VYHNOUT TECHNICKÝM POTÍŽÍM

INFORMACE K PŘÍPADNÝM TECHNICKÝM POTÍŽÍM SE ZVEŘEJŇOVÁNÍM PŘÍSPĚVKŮ

V poslední době se objevují u některých uživatelů těchto stránek, tedy u návštěvníků a přispěvatelů nepřetržitého online mítinku "Ako to vidí Bill" technické potíže se zveřejňováním. V PŘÍPADĚ, ŽE VÁM PŘÍSPĚVKY MIZÍ, NEJEDNÁ SE V ŽÁDNÉM PŘÍPADĚ O CENZURU. NIC TAKOVÉHO V RÁMCI NAŠICH AA TRADIC...

Nepřetržitý on-line meeting: Jak to vidí Bill

Dátum: 06.12.2014

Vložil: kris

Titulok: Re:Jak to vidí Bill 15./Ako to vidí Bill 15

Kris, alkoholička.
„Deň čo deň sa snažíme prísť trochu bližšie k Božej
dokonalosti.“
Ako hovorí môj kamarát z AA: „Každý deň sa tak trošku snažím“. Ešte som asi nezažila jediný deň, kedy by som sa aspoň raz neľutovala, nebála, nerozčúlila alebo neurobila niečo, čo ma vzápätí zamrzelo. Jediný rozdiel oproti minulosti rozdiel spočíva v tom, že o týchto pocitoch viem, dokážem ich pomenovať a za ne prevziať zodpovednosť. Už nemusím z nich obviňovať druhých. A novinkou je, že už nemusím odsudzovať a trestať ani samu seba za to, že som len človek. Už sa skrátka nepripadám ako nehodná obluda, ani super najmúdrejšia hviezda. Môj život prestal pripomínať krížovú cestu slzavým údolím, ktorú som si občas musela vylepšiť bujarými výbuchmi umelo vyvolanej veselosti, aby som si celú tú mizériu nejako vykompenzovala.
Keby mi niekto na začiatku tejto cesty bol povedal, že ma čaká len taký „obyčajný“ život, zrejme by som na ňu ani nebola vyrazila. Potreba robiť zo všetkého drámu alebo horor ma opúšťala len veľmi pozvoľna. Len dva roky mi trvalo, kým som vysadila otravu organizmu v podobe sledovania televízie a akýchkoľvek správ ohľadne svetového diania. Mám sklon k vytváraniu hororových scenárov aj bez masovej hypnózy zvonku. Dlho mi nedochádzalo, že nemusím veriť každej kravine, ktorá je odprezentovaná ako „dôveryhodný fakt“ len preto, že to niekto hlása z obrazovky so smrteľne vážnym výrazom na tvári 
Spomínam, že prvom roku triezvosti som ešte sledovala romantické seriály, pretože predstavovali pre mňa oázu v „šedivom dni reality“ a bola to vlastne akoby jediná „činnosť“, na ktorú som sa vlastne tešila.

Slovom, uzdravovanie sa je proces, ktorý sa nedá urýchliť, jednotlivé štádia sa nedajú preskočiť. Len nezastať a neprestať sledovať to svetielko, ktoré odjakživa svietilo v mojom vnútri. Dlho bolo zastreté rôznymi kalamitami a nepravdami, no tým, že neustávam na ceste, postupne sa výhľad naň čistí a vyjasňuje a už len vedomie, že je tam stále do mňa vnáša nádej a radosť bez akýchkoľvek „dôvodov zvonku.“

Dátum: 05.12.2014

Vložil: Petr

Titulok: mění se tím všechno

Petr toxikoman, alkoholik
Díky 12ti krokům se mění moje povaha, to však vyžaduje i změnu způsobu života...tak třeba ja jsem v minulosti nejraději nedělal nic, ležet u televize a stále se něčím cpát byla má největší obliba. Najednou na takoveto lenošení nemám ani pomyšlení, naopak v minulosti bych se moc divil kdyby mi někdo řekl že dnes se nejvice budu těšit na společné chvile s přáteli ze společenstvi při kulturnich nebo sportovnich akcí. Je to zázrak ten program a není divu když pochází od Boha
Je to zazrak ten program

Dátum: 05.12.2014

Vložil: CS_AA

Titulok: Jak to vidí Bill 10./Ako to vidí Bill 14

14.Problémy nově příchozích

Často prožíváme nutkání přivlastnit si nově příchozí. Pravděpodobně se budeme snažit jim pomoci v jejich záležitostech a dávat jim rady, které nejsme kompetentni dávat nebo kterých bychom se měli zcela zdržet. Když jsou naše rady odmítnuty nebo jejich použití vnáší do života nově příchozích další zmatky a problémy, potom se cítíme zraněni a uraženi nebo prožíváme hluboký zmatek.

* * * * *
“Koně nemůžete přinutit, aby pil pitnou vodu, jestliže neustále dává přednost pivu nebo je natolik poblázněný, že neví co chce. Postavte vedle něj vědro s vodou, vysvětle mu, jak je dobrá, proč je dobrá a pak ho s ní nechte osamotě.
Když se chce člověk opít, neexistuje, alespoň pokud je mi známo, žádná cesta, jak mu v tom zabránit. Proto ho nechte být a dovolte mu to. Je však nutné, abyste mu nebránili v přístupu ke džberu s pitnou vodou.”


1. Dvanáct kroků a dvanáct tradic str. 111
2. Dopis, 1942


14 Problémy nových členov
Často máme pokušenie privlastniť si nových členov. Mož¬no sa im snažíme radiť v záležitostiach, v ktorých nie sme kompetentní, alebo v ktorých by sme nemali radiť vôbec. Keď našu radu ľudia odmietnu, sme zranení a zmätení. Rovnako sa cítime aj v prípade, keď noví členovia radu prijmú, ale prinesie im len väčší zmätok.
««« »»»
„Koňa nemôžete donútiť, aby pil vodu, ak uprednostňuje pivo, alebo je ešte príliš pochabý nato, aby zistil, čo vlastne chce. Postavte vedľa neho vedro vody a povedzte mu, aká je dobrá a prečo, a potom ho nechajte.
Pokiaľ viem, ak sa chcú ľudia skutočne opiť, nie je žiaden spôsob, ako ich zastaviť – nechajte ich teda tak, nech sa opijú. Ale nezabráňte im prístup k vedru.“

1. TWELVE AND TWELVE, s. 114
2. LETTER, 1942

Dátum: 05.12.2014

Vložil: kris

Titulok: Re:Jak to vidí Bill 10./Ako to vidí Bill 14

Kris, alkoholička. Z našich pravidiel komunikácie sa mi najviac páči časť v ktorej sa hovorí: „Neradíme, každý hovorí len o vlastných skúsenostiach“. Kto je ochotný počúvať, odpoveď si nájde aj bez nevyžiadaných rád. Kto ešte nie je pripravený, nebude schopný počuť nič, aj keby mu to trúbili rovno do ucha :-)
Sama patrím k ľuďom, ktorí len vďaka vlastnej mizérii museli dospieť k ochote počúvať a riadiť sa princípmi, ktoré fungujú. Som neskonale vďačná za skúsenosť s inými spolkami uzdravenia, v ktorých som spoznala aké je to nesmierne nepríjemné, ked sa mi niekto agresívnym spôsobom snažil vstupovať do svedomia, teoretizovať a radiť. Keby som si to nebola vyskúšala aké je to hnusné a úplne nezmyselné, je viac než pravdepodobné, že by som to robila druhým tiež :-)
A zároveň som vďačná, že mi nikto v AA počas tých mojich dobrodružstiev a hľadania ľahšieho a miernejšieho spôsobu medzi tým nikto nezabránil "prístup k vedru" :)

Dátum: 04.12.2014

Vložil: Petr

Titulok: Nikdo není dokonalý

Petr toxikoman, alkoholik
Stale dnes a denně se v mém chování oběvují prvky sobectví, vypočítavosti a tendenci lhát pro vlastní užitek taky mám, ale co....pro mě je důležitá ta upřímnost sam k sobě, v minulosti jsem tyto charaktery v sobě pěstoval a živil. Nemusím zoufat, jsem závislý...k tomu abych si na to přišel mám program a pak to hlavní ...je tu milosrdný Bůh, kterého když požádám, udělá pro mě to, že mě toho zbaví.

Dátum: 04.12.2014

Vložil: CS_AA

Titulok: Jak to vidí Bill 13./Ako to vidí Bill 13


13.

Sdílený dar

Společenství AA je mnohem více než pouhá soustava principů, je to společenství alkoholiků, kteří jsou zapojeni do akce. Musíme předávat poselství, jinak bychom sami mohli ochabnout a ti, kteří se nedozvědí pravdu mohou zemřít.

* * * * *
“Víra je mnohem více než náš největší dar. Sdílet víru s druhými je naše největší zodpovědnost. My, členové společenství AA, budeme neustále hledat moudrost a ochotu, abychom s jejich pomocí mohli naplnit nesmírnou důvěru, kterou do našich rukou vložil Bůh, dárce všech dokonalých darů.


1. Služební manuál str. 5
2. Grapevine, Duben 1961


13 Zdieľaný dar
AA je viac než súbor princípov; je spoločenstvom alko¬holikov v akcii. Musíme niesť jeho posolstvo, lebo ináč sami zoslabneme, a tí, ku ktorým sa pravda nedostane, môžu zomrieť.
««« »»»
Viera je viac než úžasný dar, ktorý sme dostali; našou najväčšou zodpovednosťou je deliť sa o ňu s inými. Ako členovia AA neprestajne hľadajme múdrosť a ochotu, pomocou ktorých nesklameme úžasnú dôveru, ktorú vložil do našich rúk Darca všetkých dokonalých darov.


1. A.A. COMES OF AGE, s. 139
2. GRAPEVINE, APRÍL 1961

Dátum: 04.12.2014

Vložil: kris

Titulok: Re:Jak to vidí Bill 13./Ako to vidí Bill 13

Kris, alkoholička.

Boh mi dal veľký Dar, o ktorý sa musím deliť s druhými, aby som si ho mohla uchovať. Je to niečo podobné ako mať radosť, o ktorú sa človek prirodzene chce podeliť s druhým. Osobne si ani neviem predstaviť ako sa dá mať radosť len tak sama pre seba. Podobne je to aj s týmto Darom. Len o čosi zložitejšie. Nemôžem ho nikomu vnútiť, ani presvedčiť o tom, aký je skvelý. V tom je asi jediný háčik. Ešte stále sa občas pristihnem pri tom, ako by som ho najradšej niekomu napchala do krku alebo v duchu prevraciam očami, keď mi niekto tvrdí, že predsa si musí najprv zabezpečiť materiálne zázemie alebo usporiadať vzťahy s rodinou a triezvosť proste musí počkať. Ak mám zlomenú nohu, nenapadne ma bežať do práce alebo utekať domov, aby sa na mňa moja rodina nevykašľala. Tam je úplne jasné, kde sú priority. Ale pri alkoholizme sa človek opakovane dostáva do tej istej pasce. Keďže túto diagnózu navonok nevidno a na prvý pohľad vyzerám „normálne“ a ešte k tomu ani nepijem, veľmi rýchlo presvedčím samú seba, že sa vlastne až tak nič nestalo ani nedeje, a môžem sa vrhnúť na to „najdôležitejšie“ – vyzerať a pôsobiť „normálne“ – vrátiť sa „do normálnych koľají“ (z tohto výrazu ma úplne mrazí )
Keď si namiesto slova „triezvosť“ dosadím slovo „život“, dáva mi to perfektný zmysel. Ak uprednostním pred životom čokoľvek iné- umriem. Aby som dospela k tomuto jednoduchému faktu som potrebovala 9 rokov a takmer umrieť, aby mi to konečne došlo. Je to však poznanie, na ktoré si však každý musí prísť sám.
Nedá sa odovzdať, vnútiť alebo naliať do hlavy nikomu, kto nie je pripravený. Mojou úlohou nie je súdiť, poučovať, radiť. Len odovzdávať to, čo som dostala, ked som bola natoľko zúfala, že som bola ochotná tento Dar prijať bez výhrad a všelijakých „ale“.

Dátum: 06.12.2014

Vložil: Ody

Titulok: Re:Re:Jak to vidí Bill 13./Ako to vidí Bill 13

Jozef alkoholik.

Nechcem poučovať a ani sa robyť múdri.
Len som niekde čital,žeTalent človek sám zdokonaľuje a vylepšuje.
No Dar dostáva.
Ducha Triezvosti som dostal tieš.Zlomenú nohu tak isto,a to na 2 krát.
a bol som uplne triezvy.
Do roboty už nechodím,ale len na psychiatriu.Život žijem tak ako najlepšie viem.Sklbyť Talent z Darom,to je umenie na celý život.Výsledkom toho je vyrovnanosť,Triezvosť.Radosť.Pokojný život.Kamaráti prajem pekný dník.

Dátum: 03.12.2014

Vložil: CS_AA

Titulok: Jak to vidí Bill 12./Ako to vidí Bill 12

12.

Hledání falešného zlata

Pýcha je hlavní příčinou mnoha lidských nesnází, je největší překážkou skutečného pokroku. Pýcha nás svádí, abychom na sebe nebo na druhé lidi kladli takové požadavky, které nelze splnit bez překrucování nebo zneužívání instinktů, kterými nás obdařil Bůh. Když se uspokojení našeho sexuálního instinktu nebo uspokojení touhy po materiálním zabezpečení a společenském postavení stane provotním zájmem v našem životě, potom do něj také vstoupí pýcha, aby ospravedlnila naši nestřídmost.

* * * * *
Dosáhnout “pokory” mohu pouze do té míry, do jaké jsem schopen vyhnout se na jedné straně bažině sebeobviňování a vzdoru a na druhé straně velmi krásné, ale zrádné krajině, která je poseta mincemi vyraženými z falešného zlata pýchy. To je způsob, kterým mohu nalézt cestu k pokoře, a který mi pomůže se na této cestě udržet. Ta cesta leží právě mezi těmito extrémy. Proto je nutné neustále provádět inventuru, která mi pomůže odhalit okamžik, kdy jsem z této cesty sešel.


1. Dvanáct kroků a dvanáct tradic str. 48-49
2. Grapevine, Červen 1961

12 Hľadanie falošného zlata

Pýcha je hlavným zdrojom väčšiny ľudských problémov a najväčšou prekážkou v skutočnom pokroku. Pokúša nás, aby sme kládli na seba alebo na iných požiadavky, ktoré nedokážeme plniť bez narúšania alebo zneužíva¬nia Bohom daných inštinktov. Ak je prvoradým cieľom v našom živote uspokojovanie inštinktov v oblasti sexu, zabezpečenia a miesta v spoločnosti, následne prichádza pýcha, aby ospravedlnila naše hýrenie.
««« »»»
„Pokoru pre dnešok“ môžem získať len do takej miery, do akej som schopný na jednej strane vyhnúť sa močiaru viny a rebélie a na druhej strane tej peknej, ale zradnej krajine, ktorá je posypaná mincami pýchy z falošného zlata. Takýmto spôsobom sa udržím na ceste pokory, ktorá leží medzi týmito dvoma extrémami. Preto je potrebná neustála inventúra, ktorá dokáže odhaliť, že som zišiel z cesty.
1. TWELVE AND TWELVE, s. 50
2. GRAPEVINE, JÚN 1961

Dátum: 03.12.2014

Vložil: kris

Titulok: Re:Jak to vidí Bill 12./Ako to vidí Bill 12

Kris, alkoholička. Slovo „pýcha“ sa mi stotožňuje s egom. Ego je vedomie falošnej identity, všetky tie predstavy, myšlienky a názory, ktoré mi napumpovalo prostredie, v ktorom som vyrastala, ľudia, ktorí pre mňa predstavovali moju „vyššiu moc“, autority, ktoré mali na mňa obrovský vplyv, lebo nado mnou mali obrovskú moc, keďže som sa ich bála. Odjakživa som sa nažila vyhovieť všetkým a každému, len aby ma ľudia akceptovali, prijali medzi seba, aby som mohla byť „ako oni“. Ale čím viac som sa snažila, tým väčší strach som cítila. Vždy sa totiž našiel niekto, kto si to predstavoval úplne inak, než som to robila a ja som sa cítila nehodná nie dosť dobrá. Nikdy som nebola „dosť“ nech už si za to dosadíte čokoľvek. Aj dnešný svet je nastavený spôsobom, že nech diať dosiahne čokoľvek, odozva je vždy „ale toto ešte nevieš a tamto mohlo byť lepšie“.
Tak som sa naučila maskovať všetky svoje nedostatky, hľadať výhovorky, klamať, skrývať, že niečo neviem, len aby ma nikto nevyhlásil za nemožnú hlupaňu. Neskoro. Už som sa tak cítila a to bez ohľadu na to, či to niekto vyslovil nahlas alebo nie. Vedela som, že „všetci si to o mne myslia“. Celý môj mikrosvet sa scvrkol len na to, čo si asi o mne druhí za mojim chrbtom rozprávajú a určite to nie je nič pekné.
Objavenie alkoholu bolo vskutku vyslobodením. Magické zaklínadlo „čo si asi o mne myslia druhí“ na chvíľu stratilo nado mnou svoju moc. Odrazu som sa ctila a sebavedomá. Aspoň dovtedy, kým nepominuli účinky „zázračného lieku“. A tak som v „kúre“ pokračovala, až som si svoju falošnú identitu doviedla do úplnej dokonalosti. Dokonale som si prepila vedomie pravdy o sebe samej a všetko svoje úsilie vyvinula na vytvorenie dojmu, že som „v úplnom poriadku“. Dodnes neviem, čo výraz „v úplnom poriadku“ vlastne znamená. Vďaka tomuto programu som totiž prišla na to, že nemusím byť „ako tí druhí“, len aby som sa cítila „normálna“ tým, že zapadnem do nejakého priemeru, ktorý je považovaný za „prijateľný“.
Raz mi jeden kamarát povedal: “Vieš, že aj milióny múch sa predsa môžu mýliť, ked sadajú na...“
Vďaka tomuto programu môžem byť sama sebou a nepodliehať davovej psychóze o tom, že všetko je naprd, masovej hypnóze masovokomunikačných prostriedkov, nenechať sa ovplyvniť absurdným argumentom „lebo to tak robia všetci a od nepamäti“. Toto Spoločenstvo mi pomohlo nastúpiť cestu, ktorá je jedinečná a nemusí sa podobať žiadnej inej ceste nikoho iného. Až tu som pochopila, že som jedinečná. Ako ktokoľvek iný :-)
. Každý má šancu buť vykročiť a nechať sa viesť alebo neurobiť nič a sa nechať vliecť.
<< 38 | 39 | 40 | 41 | 42 >>

Pridať nový príspevok