UPOZORNĚNÍ - PROSÍM ČTĚTE - JAK SE VYHNOUT TECHNICKÝM POTÍŽÍM
INFORMACE K PŘÍPADNÝM TECHNICKÝM POTÍŽÍM SE ZVEŘEJŇOVÁNÍM PŘÍSPĚVKŮ
V poslední době se objevují u některých uživatelů těchto stránek, tedy u návštěvníků a přispěvatelů nepřetržitého online mítinku "Ako to vidí Bill" technické potíže se zveřejňováním. V PŘÍPADĚ, ŽE VÁM PŘÍSPĚVKY MIZÍ, NEJEDNÁ SE V ŽÁDNÉM PŘÍPADĚ O CENZURU. NIC TAKOVÉHO V RÁMCI NAŠICH AA TRADIC...
Nepřetržitý on-line meeting: Jak to vidí Bill
Dátum: 24.11.2014
Vložil: CS_AA
Titulok: Jak to vidí Bill 3. / Ako to vidí Bill 3.
3.
Bolest a pokrok
“Před mnoha lety jsem cítil soucit se všemi lidmi, kteří trpěli. Nyní soucítím pouze s těmi, kteří trpí díky nevědomosti a kteří nechápou smysl a užitečnost bolesti.”
* * * * *
Člověk, který více než kdokoliv jiný věděl o čem hovoří, nazval tuto bolest prubířským kamenem veškerého duchovního pokroku. Vřele s ním souhlasíme, protože víme, že před příchodem střízlivosti jsme museli projít utrpením, které nám pití přinášelo. Než jsme dospěli k vnitřnímu klidu, museli jsme projít velkými citovými zmatky.
* * * * *
“Prohlubte svou víru. Nastavte tvář Světlu i přesto, že jím budete na kratičký okamžik oslepeni.“
1. Dopis, 1950
2. Dvanáct kroků a dvanáct tradic str. 82
3. Dopis, 1950
3 Bolesť a napredovanie
„V minulosti som ľutoval všetkých ľudí, ktorí trpeli. Teraz ľutujem iba tých, ktorí trpia nevedomosťou, nechápu cieľ a konečný prospech z bolesti.“
««« »»»
Ktosi raz poznamenal, že bolesť je základným kameňom duchovného napredovania. My AA s ním zo srdca súhlasíme, lebo vieme, že pred triezvosťou musela prísť bolesť alkoholizmu a pred vyrovnanosťou emocionálny zmätok.
««« »»»
„Prehlbujte svoju vieru. Obráťte svoju tvár k Svetlu napriek tomu, že ho v danej chvíli nevidíte.“
1. LETTER, 1950
2. TWELVE AND TWELVE, s. 96
3. LETTER, 1950
Bolest a pokrok
“Před mnoha lety jsem cítil soucit se všemi lidmi, kteří trpěli. Nyní soucítím pouze s těmi, kteří trpí díky nevědomosti a kteří nechápou smysl a užitečnost bolesti.”
* * * * *
Člověk, který více než kdokoliv jiný věděl o čem hovoří, nazval tuto bolest prubířským kamenem veškerého duchovního pokroku. Vřele s ním souhlasíme, protože víme, že před příchodem střízlivosti jsme museli projít utrpením, které nám pití přinášelo. Než jsme dospěli k vnitřnímu klidu, museli jsme projít velkými citovými zmatky.
* * * * *
“Prohlubte svou víru. Nastavte tvář Světlu i přesto, že jím budete na kratičký okamžik oslepeni.“
1. Dopis, 1950
2. Dvanáct kroků a dvanáct tradic str. 82
3. Dopis, 1950
3 Bolesť a napredovanie
„V minulosti som ľutoval všetkých ľudí, ktorí trpeli. Teraz ľutujem iba tých, ktorí trpia nevedomosťou, nechápu cieľ a konečný prospech z bolesti.“
««« »»»
Ktosi raz poznamenal, že bolesť je základným kameňom duchovného napredovania. My AA s ním zo srdca súhlasíme, lebo vieme, že pred triezvosťou musela prísť bolesť alkoholizmu a pred vyrovnanosťou emocionálny zmätok.
««« »»»
„Prehlbujte svoju vieru. Obráťte svoju tvár k Svetlu napriek tomu, že ho v danej chvíli nevidíte.“
1. LETTER, 1950
2. TWELVE AND TWELVE, s. 96
3. LETTER, 1950
Dátum: 24.11.2014
Vložil: kris
Titulok: Re:Jak to vidí Bill 3. / Ako to vidí Bill 3.
Kris, alkoholička.
Jeden z našich Sloganov hovorí, že bolesť je nevyhnutná, ale utrpenie je voliteľné. Prechod z jednej „dimenzie“ do ďalšej prináša bolesť. Pre mňa prechod medzi peklom, cez očistec do reality si vyžiadal veľa bolesti. Neviem, či som odvtedy zažila takú intenzívnu bolesť ako ked sa mi „čistil“ rozum a všetci démoni ma lákali a volali späť...Prvé mesiace uzdravovania sa boli naozaj náročné a chute na alkohol som často miernila tým, že som si pripomínala, že je to normálne, lebo som veľmi chorá.
Ani dnes nemôžem povedať, že môj život je prechádzkou ružovým sadom. Vonku sa ochladilo, ruže už nekvitnú :D
Mám odskúšané na vlastnej koži, že aj prechod z jedného „levelu“ do ďalšieho často sprevádza intenzívna duševná bolesť. Aj duchovný rast sprevádza bolesť.
S niekdajšou bolesťou zo stagnácie, či úpadku sa táto bolesť však vôbec nedá porovnať.
Aj ked som priamo v jej epicentre, dokážem rozpoznať to, že je to len dočasné a že to má svoj význam. Už to nie je „kríž“, ktorý si musím niesť, ani "nespravodlivý osud", ktorý mi bol chuderke nadelený. Je to len bolesť, bez zbytočného hľadania „prečo a za čo“, takpovediac suché konštatovanie bez zbytočných emócii.
Oproti minulosti je tu aj ďalší podstatný rozdiel. Spočíva v tom, že dnes mám na výber. Či sa budem zožierať vecami, ktoré sú mojej kontroly a vplyvu, živiť ich, investovať do nich vzácnu energiu, umárať sa ako v telenovele, alebo ich len tak pustiť, odovzdať vesmíru, či Bohu.
Dnes o mojom živote nerozhoduje alkohol. Nemusím si vytvárať v mysli zúfalé scenáre, aby som mala dôvod ich ísť spláchnuť. Kedykoľvek sa môžem v duchu obrátiť ku Svetlu, ktoré som vďaka tomuto programu objavila vo svojom vnútri. A keby len to. Mám to privilégium, že ho môžem zdieľať s ostatnými. Čo viac si môžem priať? :)
S láskou,
Kris
Jeden z našich Sloganov hovorí, že bolesť je nevyhnutná, ale utrpenie je voliteľné. Prechod z jednej „dimenzie“ do ďalšej prináša bolesť. Pre mňa prechod medzi peklom, cez očistec do reality si vyžiadal veľa bolesti. Neviem, či som odvtedy zažila takú intenzívnu bolesť ako ked sa mi „čistil“ rozum a všetci démoni ma lákali a volali späť...Prvé mesiace uzdravovania sa boli naozaj náročné a chute na alkohol som často miernila tým, že som si pripomínala, že je to normálne, lebo som veľmi chorá.
Ani dnes nemôžem povedať, že môj život je prechádzkou ružovým sadom. Vonku sa ochladilo, ruže už nekvitnú :D
Mám odskúšané na vlastnej koži, že aj prechod z jedného „levelu“ do ďalšieho často sprevádza intenzívna duševná bolesť. Aj duchovný rast sprevádza bolesť.
S niekdajšou bolesťou zo stagnácie, či úpadku sa táto bolesť však vôbec nedá porovnať.
Aj ked som priamo v jej epicentre, dokážem rozpoznať to, že je to len dočasné a že to má svoj význam. Už to nie je „kríž“, ktorý si musím niesť, ani "nespravodlivý osud", ktorý mi bol chuderke nadelený. Je to len bolesť, bez zbytočného hľadania „prečo a za čo“, takpovediac suché konštatovanie bez zbytočných emócii.
Oproti minulosti je tu aj ďalší podstatný rozdiel. Spočíva v tom, že dnes mám na výber. Či sa budem zožierať vecami, ktoré sú mojej kontroly a vplyvu, živiť ich, investovať do nich vzácnu energiu, umárať sa ako v telenovele, alebo ich len tak pustiť, odovzdať vesmíru, či Bohu.
Dnes o mojom živote nerozhoduje alkohol. Nemusím si vytvárať v mysli zúfalé scenáre, aby som mala dôvod ich ísť spláchnuť. Kedykoľvek sa môžem v duchu obrátiť ku Svetlu, ktoré som vďaka tomuto programu objavila vo svojom vnútri. A keby len to. Mám to privilégium, že ho môžem zdieľať s ostatnými. Čo viac si môžem priať? :)
S láskou,
Kris
Dátum: 23.11.2014
Vložil: CS_AA
Titulok: Jak to vidí Bill 2. / Ako to vidí Bill 2.
2.
V Božích rukou
Když pohlédneme zpět, zjistíme, že věci, které se udály poté, co jsme sami sebe odevzdali do rukou Vyšší moci, se udály mnohem lepším způsobem, než kdybychom je sami naplánovali.
* * * * *
Moje deprese se nepochopitelně prohloubila a nakonec se zdálo, že jsem dopadl na mé nejhlubší dno. V tom okamžiku úplně zmizely poslední zbytečky pýchy a tvrdohlavosti, které ve mě zbývaly. Znenadání jsem slyšel, jak křičím, “Bože, pokud existuješ, ukaž se mi! Jsem připraven udělat cokoli. Cokoli!”
V pokoji náhle zazářilo jasné bílé světlo. Zdálo se mi, že stojím na vysoké hoře a cítím závany duchovního větru, který nahradil normální vítr. Hlavou mi problesklo, že jsem svobodný. Extáze pozvolna ustupovala, ležel jsem na posteli, ale znenadání jsem byl v novém světě. Ve světě uvědomění. Všude okolo i uvnitř sebe sama jsem cítil přítomnost Vyšší moci a v mé mysli znělo, “Tak toto je Bůh našich kazatelů.”
2 V Božích rukách
Pri pohľade do minulosti si uvedomujeme, že to, čo sa nám stalo, keď sme sa odovzdali do Božích rúk, je lepšie než čokoľvek iné, čo by sme si boli naplánovali.
««« »»»
Moja depresia sa neznesiteľne prehlbovala, až sa mi napokon zdalo, že som na dne priepasti. V tej chvíli bol rozdrvený posledný zvyšok mojej pyšnej tvrdohlavosti. Znenazdajky som zavolal: „Ak jestvuje Boh, nech sa mi zjaví! Som pripravený urobiť čokoľvek, čokoľvek!“
Izbu zrazu osvietilo veľké biele svetlo. Vnútorným zrakom som vnímal, že som na hore. Vial tam vietor – nebolo to však prúdenie vzduchu, ale vanutie ducha. Vtom ma prenikla skutočnosť, že som slobodným človekom. Extáza pomaly opadala. Ležal som na posteli, ale teraz som bol istý čas v inom svete, novom svete vedomia. Všade do¬okola i vo mne bol nádherný pocit Prítomnosti a ja som si pomyslel: „Tak toto je Boh, o ktorom kážu kazatelia!“
1. ALCOHOLICS ANONYMOUS, s. 100
2. AA COMES OF AGE, s. 63
Dátum: 23.11.2014
Vložil: kris
Titulok: Re:Jak to vidí Bill 2. / Ako to vidí Bill 2.
Kris, alkoholička.
Dnes ráno som bola na meetingu, témou ktorého bola bezmocnosť a neovládateľnosť života. Vrátilo ma to v spomienkach na moju poslednú recidívu, kedy som nebola schopná dať dokopy ani pár dní bez alkoholu a pomaličky sa prepíjala na svoje alkoholické dno. Aká hlboká tma pred svitaním to bola vidím až dnes, keď svetlých okamihov v mojom živote stále viac pribúda. Nemusia to byť nejaké extra mega svetelné show, nespomínam si, že by sa nado mnou niekedy otvorilo nebo, no v porovnaní s tým, čo bolo pred takmer siedmymi rokmi, musím konštatovať, že to, čo prežívam dnes je jednoducho zázrak. Keď vezmem do úvahy čo a koľko som toho pila a čo všetko som pri tom robila, logicky by som tu už vôbec nemusela byť. A napriek všetkému som tu a nádherný pocit Prítomnosti si smiem privolať kedykoľvek oň požiadam. Stačí si len zopakovať, že som v bezpečí a pod ochranou. Boh, ako Mu ja rozumiem ma počas pitia previedol toľkými úskaliami, že sa nemusím obávať, žeby sa o mňa nepostaral teraz, keď žijem životom, v ktorom sa snažím neubližovať sebe ani ostatným.
S láskou,
Kris
Dnes ráno som bola na meetingu, témou ktorého bola bezmocnosť a neovládateľnosť života. Vrátilo ma to v spomienkach na moju poslednú recidívu, kedy som nebola schopná dať dokopy ani pár dní bez alkoholu a pomaličky sa prepíjala na svoje alkoholické dno. Aká hlboká tma pred svitaním to bola vidím až dnes, keď svetlých okamihov v mojom živote stále viac pribúda. Nemusia to byť nejaké extra mega svetelné show, nespomínam si, že by sa nado mnou niekedy otvorilo nebo, no v porovnaní s tým, čo bolo pred takmer siedmymi rokmi, musím konštatovať, že to, čo prežívam dnes je jednoducho zázrak. Keď vezmem do úvahy čo a koľko som toho pila a čo všetko som pri tom robila, logicky by som tu už vôbec nemusela byť. A napriek všetkému som tu a nádherný pocit Prítomnosti si smiem privolať kedykoľvek oň požiadam. Stačí si len zopakovať, že som v bezpečí a pod ochranou. Boh, ako Mu ja rozumiem ma počas pitia previedol toľkými úskaliami, že sa nemusím obávať, žeby sa o mňa nepostaral teraz, keď žijem životom, v ktorom sa snažím neubližovať sebe ani ostatným.
S láskou,
Kris
Dátum: 23.11.2014
Vložil: Jirka (z Nymburka)
Titulok: Re:Jak to vidí Bill 2. / Ako to vidí Bill 2.
Jirka, alkoholik.
Když jsem dopadl na své nejhlubší dno, stál jsem v koupelně a díval se na sebe do zrcadla. Respektive jsem se díval na pomalu ale velmi jistě umírající osobu, díval jsem se na zombie. V tu dobu jsem byl vlastně mrtev. Spirituálně absolutně. Moje duše byla uplně udupaná egoizmem, strachem, alkohlickým šílenstvím. Žádná nebesa se neotevřela, ale jak jsem se na sebe díval, najednou jsem viděl před sebou dvě možnosti. Ty dvě možnosti byly krystalicky čisté, mezi nimi neexistovalo žádných padesát odstínů šedi. Byly tu pouze ony dvě: život nebo smrt. Nic víc, nic míň. Byl to ten moment, kdy jsem svůj život odevzdal do péče Boha, protože jsem se rozhodl pro život, ale zároveň jsem věděl, že svojí vlastní vůlí nezvládnu touhle cestou vykročit. Zabalil jsem si své věci a odjel ten večer odevzdaný do PN Bohnice. Psychiatrická léčebna se stala takovou první vyšší mocí v mém životě, které jsem se odevzdal. A vím, že bez odezvdání se do péče Boha (tak jak ho chápu já sám) bych dnes nebyl živý, zdravý, střízlivý a šťastný.
Mám vás moc rád.
Jirka
Když jsem dopadl na své nejhlubší dno, stál jsem v koupelně a díval se na sebe do zrcadla. Respektive jsem se díval na pomalu ale velmi jistě umírající osobu, díval jsem se na zombie. V tu dobu jsem byl vlastně mrtev. Spirituálně absolutně. Moje duše byla uplně udupaná egoizmem, strachem, alkohlickým šílenstvím. Žádná nebesa se neotevřela, ale jak jsem se na sebe díval, najednou jsem viděl před sebou dvě možnosti. Ty dvě možnosti byly krystalicky čisté, mezi nimi neexistovalo žádných padesát odstínů šedi. Byly tu pouze ony dvě: život nebo smrt. Nic víc, nic míň. Byl to ten moment, kdy jsem svůj život odevzdal do péče Boha, protože jsem se rozhodl pro život, ale zároveň jsem věděl, že svojí vlastní vůlí nezvládnu touhle cestou vykročit. Zabalil jsem si své věci a odjel ten večer odevzdaný do PN Bohnice. Psychiatrická léčebna se stala takovou první vyšší mocí v mém životě, které jsem se odevzdal. A vím, že bez odezvdání se do péče Boha (tak jak ho chápu já sám) bych dnes nebyl živý, zdravý, střízlivý a šťastný.
Mám vás moc rád.
Jirka
Dátum: 23.11.2014
Vložil: Stanka XY
Titulok: Re:Jak to vidí Bill 2. / Ako to vidí Bill 2.
Stanka, alkoholička
neviem či sa mi presne podarí čo chcem napísať resp. nájsť tie správne slová ... to čo je vyššie popísané je duchovná skúsenosť, mňa osobne zaujalo keď som si čítala prepis Charlieho a Joa, čo sa týka duchovnej skúsenosti...hovorili niečo v tom zmysle, že v kapitole Našlo sa riešenie v Modrej knihe pri duchovnej skúsenosti (str. 37 slovenské vydanie) a potom ešte ďalej je hviezdička a keďže je to tam dvakrát asi to bude celkom dôležité keď sa na to snažia upozorniť...Hviezdička je odkazom na Dodatok č. II v Modrej knihe, ktorý podrobne vysvetľuje duchovnú skúsenosť. Duchovná skúsenosť podľa tohoto dodatku nemusí byť len nejaká veľkolepá udalosť spojená s otváraním sa nebies (takto som si to vysvetlila ja) môže to byť aj naučená zmena.
Ja sama som v čase aktívneho pitia mala problém prijať dobre mienené rady, že by som to mohla skúsiť cez Boha a pokoru, vzbudzovalo to vo mne odpor.
Aj keď som sa považovala za veriaceho človeka, pochopila som, postupne prácou v programe a počúvaním iných, že moja viera bola o mne a nie o Bohu, pretože jeho som považovala za vykonávača mojej vôle.
V rámci svojpomocných sebazachraňovacích aktivít som počúvala aj rôznych aj rôznych kazateľov ale tiež mi to nestačilo. U mňa je to také dvozložkové nielen duchovná skúsenosť alebo viera ale aj ľudia z programu a kontakt s nimi je pre mňa duchovnou skúsenosťou.
neviem či sa mi presne podarí čo chcem napísať resp. nájsť tie správne slová ... to čo je vyššie popísané je duchovná skúsenosť, mňa osobne zaujalo keď som si čítala prepis Charlieho a Joa, čo sa týka duchovnej skúsenosti...hovorili niečo v tom zmysle, že v kapitole Našlo sa riešenie v Modrej knihe pri duchovnej skúsenosti (str. 37 slovenské vydanie) a potom ešte ďalej je hviezdička a keďže je to tam dvakrát asi to bude celkom dôležité keď sa na to snažia upozorniť...Hviezdička je odkazom na Dodatok č. II v Modrej knihe, ktorý podrobne vysvetľuje duchovnú skúsenosť. Duchovná skúsenosť podľa tohoto dodatku nemusí byť len nejaká veľkolepá udalosť spojená s otváraním sa nebies (takto som si to vysvetlila ja) môže to byť aj naučená zmena.
Ja sama som v čase aktívneho pitia mala problém prijať dobre mienené rady, že by som to mohla skúsiť cez Boha a pokoru, vzbudzovalo to vo mne odpor.
Aj keď som sa považovala za veriaceho človeka, pochopila som, postupne prácou v programe a počúvaním iných, že moja viera bola o mne a nie o Bohu, pretože jeho som považovala za vykonávača mojej vôle.
V rámci svojpomocných sebazachraňovacích aktivít som počúvala aj rôznych aj rôznych kazateľov ale tiež mi to nestačilo. U mňa je to také dvozložkové nielen duchovná skúsenosť alebo viera ale aj ľudia z programu a kontakt s nimi je pre mňa duchovnou skúsenosťou.
Dátum: 22.11.2014
Vložil: Luboš
Titulok: Pozdrav a podakovanie
Vsetkych srdecne pozdravujem a dakujem vam za skvelu pracu :-)
Dátum: 22.11.2014
Vložil: CS_AA
Titulok: Jak to vidí Bill 1. / Ako to vidí Bill 1.
1.
Změna osobnosti
„Druzí lidé o AA často říkají, že se zajímáme pouze o alkoholizmus. Není to úplná pravda. Chceme-li zůstat na živu, musíme skoncovat s pitím. Kdo však zná alkoholiky osobně, dobře ví, že žádný skutečný alkoholik nikdy nepřestane trvale pít, dokud neprojde naprostou změnou osobnosti.“
* * * * *
Domnívali jsme se, že nás k pití dovedly „okolnosti“. Když jsme se pokusili tyto okolnosti změnit, zjistili jsme, že to nedokážeme udělat ke své naprosté spokojenosti a naše pití se nám úplně vymklo z rukou. Stali jsme se alkoholiky. Nikdy nám nepřišlo na mysl, že je nutné se změnit, abychom se mohli přizpůsobit našemu okolí, ať už je jakékoliv.
1. Dopis, 1940
2. Dvanác kroků a dvanáct tradic str. 47
1 Zmena osobnosti
„O nás anonymných alkoholikoch sa často hovorí, že sa zaujímame len o alkoholizmus. Nie je to pravda. Musíme prekonať pitie, aby sme zostali nažive. Ale každý, kto dô¬verne pozná osobnosť alkoholika, vie, že žiaden skutočný alkoholik úplne neprestane s pitím bez toho, žeby prešiel hlbokou zmenou osobnosti.“
««« »»»
Mysleli sme si, že k pitiu nás priviedli „okolnosti“. Keď sme sa ich snažili napraviť, zistili sme, že to nedokážeme urobiť tak, aby sme boli úplne spokojní. Pitie sa nám vymklo z rúk a stali sme sa alkoholikmi. Nikdy nám ne-napadlo, že potrebujeme zmeniť samých seba, aby sme mohli čeliť akýmkoľvek okolnostiam.
1. LETTER, 1940
2. TWELVE AND TWELVE, s. 48
Změna osobnosti
„Druzí lidé o AA často říkají, že se zajímáme pouze o alkoholizmus. Není to úplná pravda. Chceme-li zůstat na živu, musíme skoncovat s pitím. Kdo však zná alkoholiky osobně, dobře ví, že žádný skutečný alkoholik nikdy nepřestane trvale pít, dokud neprojde naprostou změnou osobnosti.“
* * * * *
Domnívali jsme se, že nás k pití dovedly „okolnosti“. Když jsme se pokusili tyto okolnosti změnit, zjistili jsme, že to nedokážeme udělat ke své naprosté spokojenosti a naše pití se nám úplně vymklo z rukou. Stali jsme se alkoholiky. Nikdy nám nepřišlo na mysl, že je nutné se změnit, abychom se mohli přizpůsobit našemu okolí, ať už je jakékoliv.
1. Dopis, 1940
2. Dvanác kroků a dvanáct tradic str. 47
1 Zmena osobnosti
„O nás anonymných alkoholikoch sa často hovorí, že sa zaujímame len o alkoholizmus. Nie je to pravda. Musíme prekonať pitie, aby sme zostali nažive. Ale každý, kto dô¬verne pozná osobnosť alkoholika, vie, že žiaden skutočný alkoholik úplne neprestane s pitím bez toho, žeby prešiel hlbokou zmenou osobnosti.“
««« »»»
Mysleli sme si, že k pitiu nás priviedli „okolnosti“. Keď sme sa ich snažili napraviť, zistili sme, že to nedokážeme urobiť tak, aby sme boli úplne spokojní. Pitie sa nám vymklo z rúk a stali sme sa alkoholikmi. Nikdy nám ne-napadlo, že potrebujeme zmeniť samých seba, aby sme mohli čeliť akýmkoľvek okolnostiam.
1. LETTER, 1940
2. TWELVE AND TWELVE, s. 48
Dátum: 22.11.2014
Vložil: CS_AA
Titulok: Re:Jak to vidí Bill 1. / Ako to vidí Bill 1.
Milí priatelia, on line meeting bol spustený. Tešíme sa na Vaše zdieľania.
Dátum: 22.11.2014
Vložil: kris
Titulok: Re:Jak to vidí Bill 1. / Ako to vidí Bill 1.
Kris, alkoholička.
„...žiaden skutočný alkoholik úplne neprestane s pitím bez toho, žeby prešiel hlbokou zmenou osobnosti.“
Keď som po prvý krát prišla do AA bola som presvedčená, že mojim jediným problémom je to, že nadmerne pijem. To, že sa mi po tomto jedinom stretnutí podarilo nepiť takmer 11 mesiacov som si vôbec nedávala do súvisu s AA. Zobrala som to tak, že sa mi môj problém podarilo vyriešiť. Počas tohto obdobia sa mi pravda po psychickej stránke nevodilo vôbec dobre. Začala som mať myšlienky na samovraždu a tak ma moja terapeutka nasmerovala na psychiatra. Ani antidepresívna nepriniesli vytúžený zázrak. Cítila som sa čoraz horšie. Až kým neprišla vytúžená recidíva.
Píšem „vytúžená“ pretože som vtedy nepoznala iný spôsob, ako sa vyrovnať s „neradostnou“ realitou. A tak som sa v tom chvíľu točila. Potom zas nejakú dobu abstinovala a bola pri tom hrozne nešťastná. Potom som pila dennodenne, potom som šla na liečenie. Potom zas abstinovala. No či som pila alebo sa „držala“, necítila som žiadne zmeny. Život proste nedával zmysel. Bol to večný boj o akési absurdné prežitie, nekonečné k smrti bytie...
Trvalo to celé roky, kým moje utrpenie a zúfalstvo dosiahli potrebnú hĺbku na to, aby som bola ochotná prijať fakt, že môj život je proste naprd a to bez ohľadu na to, či pijem alebo nie.
Až keď som sa odovzdala nášmu programu začalo mi pomalinky svitať, že môj hlavný problém vôbec nespočíva v nadmernom pití.
Ostatne tento program nerieši nadmerné pitie ako také.
Ide hlboko pod povrch vonkajších príznakov v podobe chlastania bez miery a kontroly.
Skúma príčiny, pomáha pochopiť súvislosti a prijať následky s pokorou a odovzdaním.
Len dôkladným a vytrvalým sebapoznávaním a pochopením, ako vlastne funguje Kristína a čo všetko v sebe potrebuje zmeniť, som bola schopná sa konečne niekam posunúť a prestať viniť vonkajšie okolnosti, či „neblahý“ osud za to, kde som sa ocitla a čomu som „nútená“ čeliť. Že tu nie je nikto, kto „mi to robí“ a tak isto nikto iný mimo mňa nie je zodpovedný za to, ako môj život bude vyzerať.
Dnes môžem povedať, že som vďačná za nemoc, ktorá ma priviedla k spôsobu života, v ktorom ma privádzajú do posvätného úžasu „maličkosti“, ktoré si mnohí ani nevšimnú, resp. považujú za samozrejmosť. K životu, ktorý dáva zmysel, o ktorom som ani netušila, že vôbec existuje.
S láskou,
Kris
„...žiaden skutočný alkoholik úplne neprestane s pitím bez toho, žeby prešiel hlbokou zmenou osobnosti.“
Keď som po prvý krát prišla do AA bola som presvedčená, že mojim jediným problémom je to, že nadmerne pijem. To, že sa mi po tomto jedinom stretnutí podarilo nepiť takmer 11 mesiacov som si vôbec nedávala do súvisu s AA. Zobrala som to tak, že sa mi môj problém podarilo vyriešiť. Počas tohto obdobia sa mi pravda po psychickej stránke nevodilo vôbec dobre. Začala som mať myšlienky na samovraždu a tak ma moja terapeutka nasmerovala na psychiatra. Ani antidepresívna nepriniesli vytúžený zázrak. Cítila som sa čoraz horšie. Až kým neprišla vytúžená recidíva.
Píšem „vytúžená“ pretože som vtedy nepoznala iný spôsob, ako sa vyrovnať s „neradostnou“ realitou. A tak som sa v tom chvíľu točila. Potom zas nejakú dobu abstinovala a bola pri tom hrozne nešťastná. Potom som pila dennodenne, potom som šla na liečenie. Potom zas abstinovala. No či som pila alebo sa „držala“, necítila som žiadne zmeny. Život proste nedával zmysel. Bol to večný boj o akési absurdné prežitie, nekonečné k smrti bytie...
Trvalo to celé roky, kým moje utrpenie a zúfalstvo dosiahli potrebnú hĺbku na to, aby som bola ochotná prijať fakt, že môj život je proste naprd a to bez ohľadu na to, či pijem alebo nie.
Až keď som sa odovzdala nášmu programu začalo mi pomalinky svitať, že môj hlavný problém vôbec nespočíva v nadmernom pití.
Ostatne tento program nerieši nadmerné pitie ako také.
Ide hlboko pod povrch vonkajších príznakov v podobe chlastania bez miery a kontroly.
Skúma príčiny, pomáha pochopiť súvislosti a prijať následky s pokorou a odovzdaním.
Len dôkladným a vytrvalým sebapoznávaním a pochopením, ako vlastne funguje Kristína a čo všetko v sebe potrebuje zmeniť, som bola schopná sa konečne niekam posunúť a prestať viniť vonkajšie okolnosti, či „neblahý“ osud za to, kde som sa ocitla a čomu som „nútená“ čeliť. Že tu nie je nikto, kto „mi to robí“ a tak isto nikto iný mimo mňa nie je zodpovedný za to, ako môj život bude vyzerať.
Dnes môžem povedať, že som vďačná za nemoc, ktorá ma priviedla k spôsobu života, v ktorom ma privádzajú do posvätného úžasu „maličkosti“, ktoré si mnohí ani nevšimnú, resp. považujú za samozrejmosť. K životu, ktorý dáva zmysel, o ktorom som ani netušila, že vôbec existuje.
S láskou,
Kris
