Ku spiritualite vedie mnoho ciest

AA – spriaznenosť na základe spoločného utrpenia.

„Do AA ročne prichádza desiatky tisíc nováčikov. Majú najrozličnejšie presvedčenia a postoje. Máme ateistov i agnostikov. Máme ľudí každej rasy, kultúry, či náboženstva. V AA sme navzájom prepojení vzájomnou skúsenosťou spoločného utrpenia. Z toho následne vyplýva, že na prvom mieste musí byť sloboda každého jedinca nasledovať akékoľvek presvedčenie, princíp, či terapiu. Nevyvíjajme preto na nikoho žiadny nátlak svojimi vlastnými, či dokonca kolektívnymi názormi. Poďme sa radšej pokúsiť naladiť sa jeden na druhého prostredníctvom úcty a lásky, ktoré sú vlastné každej ľudskej bytosti, ktorá sa pokúša dostať k svetlu. Pokúsme sa vždy radšej zahrňovať ako vyčleňovať; nezabúdajme na to, že každý alkoholik, ktorý je medzi nami  je členom AA tak dlho ako to sám bude chcieť.“

Mylná predstava o AA spočíva v tom, že sme považovaní za náboženskú organizáciu. Keďže si AA často prenajímajú priestory v kostoloch alebo v ich suterénoch a na konci našich stretnutí zaznieva modlitba, môže to budiť tento dojem.

                Avšak zakladajúci členovia AA si hneď od začiatku uvedomovali to, že ich jediným cieľom je pomáhať druhým získať triezvosť a vyvinuli nemalé úsilie na to, aby umožnili čo najprístupnejšie členstvo všetkým, ktorí trpia alkoholizmom. AA je Spoločenstvom, komunitou ľudí podobného zmýšľania, ktorí našli cestu von z beznádejného stavu mysle.

                Prišli sme do AA so zúfalou túžbou prestať piť alebo sa vymaniť z následkov našich činov, ktoré sme napáchali počas nášho pitia. Náš zmysel pre komunitu a partnerstvo je taký silný práve kvôli zdieľanému utrpeniu a zdieľanému riešeniu. Na našich meetingoch sa stretávajú ľudia s najrozličnejšími osudmi s jediným spoločným cieľom. Niektorí členovia sa vracajú k ich náboženským koreňom, iní si nachádzajú iné duchovné cesty. Niektorí sa nájdu „Boha, ako Mu oni sami rozumejú“ bez toho, aby sa zapojili do akejkoľvek organizovanej cirkvi. Pre niektorých sa Vyššou mocou stane samotná skupina AA.

                Nech sú naše osudy a postoje akékoľvek, jednu vec máme spoločnú – naše pitie sa nám v určitej životnej etape vymklo spod kontroly.

 

Potrebujeme pomoc

Alkoholizmus môže byť osamelou záležitosťou. Často sme pili preto, aby sme si udržali odstup od bolesti zo života, a keď nás táto prevalcovala, pili sme, aby ju spláchli. Pre niektorých z nás veci neboli až také pochmúrne. Mysleli sme si, že dokážeme kontrolovať naše pitie – s výnimkou tých prípadov, kedy sme toho neboli schopní. Uznali sme, že naše životy by mohli byť oveľa menej chaotické, keby sme prestali piť, ale nevedeli sme ako. Skúšali sme rôzne stratégie –piť len pivo, nepiť na prázdny žalúdok, dať si len dva drinky, viac nie – ale skôr či neskôr sme znovu skončili opití, rozmýšľajúc nad tým, kde sa stala chyba.

                A neboli sme to len my sami, ktorí sme si ubližovali. Naše rodiny, priatelia, zamestnávatelia, ba dokonca úplne neznámi ľudia sa nám začali vyhýbať, všímajúc si naše popieranie, skeptickí voči našim klamstvám a sľubom, že zostaneme triezvi.

                „Vedel som, že som alkoholik ešte skôr ako som prišiel do AA. Zúčastnil som sa kurzov, v ktorých nás učili ako rozpoznať drogové alebo alkoholové problémy u mojich zamestnancov – a ja som úplne spĺňal tento opis. Okrem toho, som vyštudovaný vedec a strojár. Objektívne dôkazy boli všade okolo mňa. Prázdne fľaše, pavučiny lží, narušené vzťahy, seba-nenávisť. Taktiež som sa opakovane neúspešne pokúšal prestať sám už niekoľko rokov, takže som vedel, že potrebujem pomoc.“

Požiadali sme o pomoc

Prešiel čas, kedy sme už nemohli nad všetkým zatvárať oči a predstierať, že máme alkohol pod kontrolou. Čo akí sme boli nahnevaní, vzdorovití a podozrievaví, museli sme niečo urobiť. Pre mnohých z nás požiadať o pomoc vôbec nebolo ľahké. Vnímali sme to ako slabosť, či zlyhanie charakteru. Ale keď sme konečne priznali porážku a požiadali o pomoc, získali sme oveľa viac, než sme očakávali.

                „Stretol som sa s lekárom, ktorý sa špecializoval na závislosti. Povzbudzoval ma, aby som chodil na meetingy AA a počúval. A tak som chodil a čoskoro sa niečo v mojom vnútri začalo meniť. Spoločenstvo mi dalo nádej  - nádej, že nemusím umrieť opitý a že existuje aj iná cesta.

Môj svet bol plný temnoty tak dlho, že som siahol po tom najtenšom lúči nádeje celou svojou silou“

Našli sme triezvosť a niektoré prekážky.

Keď sme konečne našli niečo, čo nám pomáhalo v zvládaní našej nemoci, primkli sme sa k AA tak, ako sa topiaci chytí slamky. Ale niektorí z nás sa čoskoro stretli s otázkami spirituality, ktoré sa zdali byť prekážkami v prijatí programu AA. Keďže sme vychádzali z našich pôvodných postojov voči viere, resp. sme nemali žiadnu vieru, cítili sme sa čudne vo vzťahu k niečomu, čo pripomínalo náboženský prístup v AA, resp. sme to pociťovali ako nátlak akceptovať určité náboženské či duchovné koncepty, aby sme si mohli zostať v AA.

„Keď som prišiel do AA, zlomený vo všetkých smeroch, musel som čeliť stresujúcemu a podstatnému konfliktu. Vedel som okamžite, že AA je mojou jedinou nádejou a videl som, že sa nevyhnem spirituálnej dimenzii tohto programu. A napriek všetkému som prechovával absolútny odpor voči čomukoľvek, čo malo niečo spoločné s náboženstvom; bol som natoľko zžitý so svojim agnosticko-ateistickým postojom, ako som bol zvyknutý na tvar mojich rúk alebo zvuk môjho hlasu.

Dospieť k viere, akéhokoľvek druhu mi pripadalo úplne nemožné a napriek tomu absolútne nevyhnutné, ak som sa mal vyrovnať s nemocou, ktorá pokročila už do takého stavu demoralizácie a zúfalstva, aké som si nikdy pred tým nevedel ani predstaviť.“

Práca na programe

Keď sme si uvedomili, že potrebujeme predovšetkým zostať triezvi, mnohí z nás si uvedomili, že môžeme využívať program AA bez toho, aby sme sa stotožňovali s náboženskými alebo duchovnými aspektami, s ktorými sme nesúhlasili alebo sme ich nemali. Ako sme sa čoraz bližšie oboznamovali s programom AA, začali sme si uvedomovať čoraz hlbší význam znenia Dvanástich Krokov, ktoré zdôrazňujú „Silu väčšiu ako je naša“ a „Boha, ako ho my sami chápeme“.

Tieto slová a prístup AA, ktorí si zakladajú na začleňovaní a nie vyčleňovaní druhých, poskytli útechu mnohým z nás, ponechajúc otvorené dvere ku spiritualite pre alkoholikov všetkých vyznaní, presvedčení  a praktík a dovolili každému jednému z nás sa slobodne rozhodnúť čomu budeme veriť.

„V snahe nájsť niečo, čomu by som mohol veriť som prečítal množstvo filozofických a duchovných kníh. Počúval som ľudí na meetingoch a snažil som sa veriť v ich vyššiu moc. Dokonca som skúsil modlitbu a návrat k cirkvi. Ale napriek všetkým snahám „samo vzdelávania“  nevedel som čomu mám veriť. Vedel som len toľko, že dni kedy som sa modlil hoc aj k plachte na posteli mi išli akosi lepšie ako dni, kedy som sa nemodlil vôbec“

Množstvo ciest ku spiritualite

Mnohí z nás sa začali spoliehať na „Vyššiu Moc“, či už to bola kolektívna moc Spoločenstva AA, domovská skupina AA alebo nejaká iná entita, koncept, či niečo, čo nám pomohlo zostať triezvymi.

„Môj sponzor ma povzbudzoval k tomu, aby som si vybral svoju vlastnú koncepciu vyššej moci. Nemusela mať pohlavie, meno, či iné ľudské vlastnosti – len aby to bola sila, ktorá je väčšia než moja. Práve vtedy som si uvedomil, že hoci Spoločenstvo pozostáva z ľudských bytostí reprezentuje silu väčšiu než ktorýkoľvek človek. Čo bolo na tom ešte prekvapivejšie, že keď som sa pomaly vydal cestou Krokov, podporovaný bezpodmienečnou láskou ostatných alkoholikov, podarilo sa mi objaviť tichý vnútorný hlas – Boha vo svojom vnútri.“

Bolo tu aj mnoho iných myšlienok a spôsobov, ktoré nám pomohli posunúť sa v triezvosti a chápaní, ako nám program AA môže najlepšie poslúžiť.

„Zakomponovaním základných budhistických praktík do AA praktík – pravidelné meetingy, služba, práca s nováčikmi, žitie Krokmi a čítanie literatúry – objavil som úžasný spôsob, ako zdokonaliť svoj vedomý kontakt s Bohom, ako Mu ja rozumiem  a prijať  život taký, aký je a spoznať vyrovnanosť.“

Mnohí z nás mali rôznu náboženskú výchovu, vyrastali v rôznych kultúrach a napriek všetkému v AA bolo vždy dostatok slobody pre jednotlivých členov, ktorí môžu praktizovať akúkoľvek vieru, ktorá im pomáha.

„Som žena z kmeňa Sioux. Som triezva už veľa rokov. Mnohí z nás veria vo Veľkého Ducha  a bolo pre mňa úľavou, že môžem veriť v silu vyššiu, ktorú si môžem zvoliť ja sama. Nemusela som sa vzdať ani časti svojej viery, keď som vstúpila do AA. Mohla som žiť vo svete bielych ľudí a zároveň zostať vo svete pôvodných Tradícii a zvykov môjho ľudu. V skutočnosti AA posilnilo moju vieru. Vstup do AA ma neobmedzil, práve naopak, poskytol mi viac slobody.“

V AA pretrváva silný duch tolerancie  a ľudia všetkých presvedčení a tradícii nachádzajú spoločné riešenie v programe uzdravenia.

                „Som zanietený katolík. Je to základ mojej skúsenosti, sily a nádeje. Volám svoju vyššiu moc Bohom a necítim to tak, že by som Ho mal popisovať zakaždým, keď hovorím na meetingu. Nevadí mi, keď ostatní sa zmieňujú o Budhovi, Mohamedovi alebo Jahve, či akomkoľvek inom mene, ktoré vyjadruje ich vyššiu silu.

Avšak necítim sa dobre, keď niekto cituje Bibliu, Korán, či Talmud alebo akúkoľvek literatúru, ktorá nebola schválená konferenciou AA, ktoré vyhlasujú za pravdy AA. Avšak nemám nič proti tomu, ak ich citujú v súvislosti so svojou AA skúsenosťou.

Za mojich 18 rokov v AA som počul veľa nevhodných výpovedí ohľadne náboženstva a je pravdepodobné, že veľa ďalších si ešte len vypočujem. Napriek tomu, som nepokladal za nutné sa kvôli tomu opiť, ba dokonca sa mi podarilo dosiahnuť určitého duchovného rastu. A o tom to predsa celé je, či nie?“

Pre mnohých z nás triezvosť bola darom, ktorý sme dostali zdarma. Avšak je našou zodpovednosťou ho rozvíjať.

Stále som agnostikom. Ale zistil som, že program bude fungovať pre kohokoľvek, kto mu dá šancu.  Nemusel som objaviť spôsob, akým to funguje. Bude fungovať skvele aj sám, pod podmienkou, že budem ochotný na ňom pracovať.  

Prvé, čo som musel urobiť bolo odísť z debatných krúžkov. Neznamená to, že som začal súhlasiť úplne zo všetkým , čo som počul. Znamená to len to, že som počúval bez toho, aby som musel oponovať všetkému, čo som počul. Počúval som bez výhrad, použil som to, čo som použiť mohol a zvyšok som si ponechal na neskôr.

Ďalšou vecou, ktorú som urobil bolo to, že som sa stal aktívnym členom mojej domovskej skupiny, ktorá bola zároveň domovskou skupinou môjho sponzora. (Sponzora som si našiel hneď, vedel som, že je to dôležité). Videl som, že nech spiritualita znamená čokoľvek, musí zahrňovať službu druhým, najmä alkoholikom  a to bez ohľadu na to, či práve trpia alebo nie.“

Počas práce na programe sme došli k lepšiemu chápaniu spirituality a úlohy, ktorú zohráva v uzdravovaní sa.

„Keď som prvý krát prišiel do AA, myslel som si, že náboženstvo a spiritualita znamenajú to isté. Ale dospel som k tomu, náboženstvo znamená oddanosť voči praktizovaniu určitej viery, zatiaľ čo spiritualita znamená aktívny život prostredníctvom životodarnej sily. Verím tomu, že je to ktorákoľvek sila, ktorá je väčšia než moja a je jedno, či Ju nazvem Bohom, Alahom, Vyššou Mocou, Kreatívnou Inteligenciou alebo Silou Dobra.

Nemám konkrétne náboženské presvedčenie, ktoré by som praktizoval alebo kostol, do ktorého by som chodil. Vlastne v nejakej tej svätyni  som nebol už poriadne dávno. Ale pokúšam sa praktizovať princípy AA. Verím, že prostredníctvom tohto moja vyššie sila vo mne prebýva a a pôsobí skrze mňa a to je mojou svätyňou.“

Po nejakom čase sme si uvedomili, že môžeme zostať triezvi a tešiť sa z členstva v našom Spoločenstve bez ohľadu na naše náboženské postoje.

Keď som konečne priznal, že som alkoholik a prišiel som do AA pred 4 rokmi, hovoril som si: „Bože, prečo práve ja? My Židia máme byť predsa imúnni voči alkoholu, my sme predsa tí „vyvolení“ , alebo aspoň tak sa ku mne prihováralo moje popieranie. A dnes sa naopak, cítim dvojnásobne požehnaný – som vďačný uzdravujúci sa židovský alkoholik.

Trvalo mi to veľmi dlho, než sa mi podarilo oddeliť Judaizmus od môjho alkoholizmu., prijať fakt, že spiritualita neovplyvní, ani nezmení moje náboženské presvedčenia, ale naopak ich posilní, že moja vyššia sila je odlišná od tej vašej a že modlitby a poloha pri modlitbe nemení moju „židovskosť“ , ale je nevyhnutná pre moje uzdravenie. Dnes dokonca dokážem odriekať Otčenáš bez toho, aby som sa cítil previnilo, keďže v kapitole Ako na to, mi bolo ukázané, že mám zájsť akokoľvek ďaleko, ak sa chcem uzdraviť.

Počas rokov, kedy som zneužíval alkohol som sa odcudzil mojej rodine, priateľom, svetu a dokonca samému sebe. Zabudol som na radosť z môjho náboženstva  a pocit, ktorý prináša modlitba. Teraz, keď sa uzdravujem som schopný akceptovať ľudí v mojom živote, dokážem akceptovať  a milovať sám seba a a byť schopný sa znovu stať súčasťou človečenstva.“

Ako sa AA rozrastalo a doslova zakorenilo po celom svete, potierajúc rozdiely medzi pohlavím, rasami, jazykmi a náboženstvami, Spoločenstvo ponecháva otvorené dvere pre alkoholikov všetkých presvedčení, podporované dvomi základnými princípmi, ktoré sú obsiahnuté v našich Tradíciách – AA má len jediný cieľ- prinášať toto posolstvo alkoholikovi, ktorý ešte stále trpí a že jedinou podmienkou členstva v AA je túžba prestať piť.

Môj sponzor bol dobre ukotvený v Dvanástich Krokoch, Tradíciách a Konceptoch. Mal veľkú skúsenosť so službou a hovoril mi o 36 princípoch, na ktorých bolo AA založené. Sú to princípy, ktorým by som skutočne odovzdal svoju vôľu a svoj život.

Toto ponímanie Boha (God – Good Orderly Direction),  reprezentované viac ako dvomi miliónmi alkoholikov, ktorí sú členmi tohto globálneho Spoločenstva je tým, čo som akceptoval. Žijúc Krokmi  a neustálou snahou napomáhať jednote, o ktorej hovoria Tradície a disciplínou, ktorú nachádzame pri aplikovaní Konceptov v chode nášho Spoločenstva, či už vo vnútri alebo v spojení so svetom, to sú veci, ktoré mi dodávajú silu, ktorá je väčšia, než moja.

Verím tomu, že AA je skutočne univerzálne a vedomie toho, že zmenilo a neustále mení životy toľkých ľudí spôsobuje vo mne pocit oddanosti. Nikdy som nevidel, či necítil nič duchovnejšie, ako keď som svedkom transformácie, ktorá v ľuďoch nastáva akonáhle začnú žiť týmto spôsobom života.“

Zdroj sily

Duchovná skúsenosť v AA je široká a rôznorodá a pre tých členov, ktorí ešte stále zápasia  s duchovnými konceptmi, dlhodobá triezvosť nakoniec prinesie uvedomenie si toho, že nejakým nepochopiteľným a nevysvetliteľným spôsobom táto duchovná zmena sa udiala aj im.

„Keď som bol nováčikom, nedokázal som pochopiť duchovné koncepty, nemal som Boha, ktorému by som rozumel. Zápasil som s myšlienkou, čo to vlastne znamená tá duchovnosť.

Pri čítaní Prílohy II vo Veľkej Knihe Anonymní Alkoholici som sa dočítal, že sú to hlboké zmeny, ktoré pochádzajú zo spirituality.   V Prílohe sa hovorí: „Až na pár výnimiek, naši členovia sú presvedčení o tom, že natrafili na netušený vnútorný zdroj, ktorý označujú ako svoju vlastnú koncepciu Sily, ktorá je väčšia, než oni sami. Väčšina z nás si myslí, že toto uvedomenie je základom spirituality.“

V Prílohe sa ďalej píše: „Zistili sme, že nikto nemusí mať problém so spiritualitou tohto programu. Ochota, úprimnosť a otvorená myseľ sú základnýmí predpokladmi uzdravenia. Avšak  sú nepostrádateľné.“

Niektorí hovoria o „duchovnom prebudení“ , pojme, ktorý je použitý v znení Dvanásteho Kroku a celkovo v našej literatúre. V brožúre 12 a 12 Bill W. píše o duchovnom prebudení toto:

„Existuje asi toľko definícii spirituálneho prebudenia, koľko je ľudí, ktorí ho zažili. Ale je isté, že každé skutočné prebudenie malo niečo spoločné s ostatnými...Keď muž alebo žena zažili spirituálne prebudenie, jeho najdôležitejší význam spočíval v tom, že boli schopní cítiť a veriť v to, čo pred tým nedokázali urobiť vlastnými silami a bez pomoci. Dostali dar, ktorý spočíva v úplne novom stave vedomia a bytia. Ocitli sa na ceste, na ktorej cítia, že skutočne niekam vedie, že život nie je len akousi slepou ulicou, ani niečím, čo musíme vydržať alebo nejako po biede zvládnuť. Došlo u nich k skutočnej transformácii, pretože uchopili zdroj sily, ktorý si v minulosti tým, či iným spôsobom odopierali.“

„Používaním vnútorného zdroja, ktorý som objavil v AA som bol schopný prejsť Krokmi tak, ako sú opísané vo Veľkej knihe. Modlím sa k tomuto vnútornému zdroju a žiadam ho o vedenie a silu, aby som uskutočnil to, čo je potrebné. Odovzdávam toto posolstvo ostatným. Funguje to! Prežívam duchovné prebudenie a cítim, ako sa mi naplňujú Prísľuby. Cítim sa oveľa lepšie ako kedykoľvek predtým.

Teraz sponzorujem niekoľkých ľudí a je to nádherný pocit vidieť, ako sa druhý alkoholik uzdravuje. Som dôkazom toho, že je možné byť ateistom v otázkach, týkajúcich sa nadprirodzených vecí a predsa zažiť spirituálne prebudenie a užívať si odmeny, ktoré sú výsledkami práce na tomto programe. “