Patrícia

...Mám právo na šťastie...zrecidivovala som po 10tich rokoch, ani dlhodobá abstinencia nezaručuje , že  dokážem kontrolovane piť. Raz som alkoholička a musím to prijať aj svoju bezmocnosť nad alkoholom....moje pocity boli otupené a hoci som nepila ,celých 10rokov som nerobila nič so svojimi emociami, vedela som že nemožem piť, no len nepiť nestačí....potláčané pocity vo mne ostávali,žila som s matkou ,ktorá pila a hoci to bol najlepší človek nedokázala s tým prestať, deti pomaly rástli ani som si neuvedomovala ,že už sú dospelé, utekala som do vzťahu ,nový manžel, práca....utekala som pred sebou a zodpovednosťou  a stále mi niečo chýbalo...Ved nepijem tak čo mi chýba?
Chodila som medzi abstinentov,  nahlásila ako další týžden nepijem, no moje vnútro bolo bez  citu, prázdne . S manželom som sa rozišla, mama zomrela, deti dospeli a jediné dôvody na moje nepitie boli preč....Chytila som pohár a  vedome  som chcela skončiť s touto prázdnotou vo mne,  dúfala som že príde pocit spokojosti aký mi zo začiatku alkohol prinášal, no prišlo peklo, už som nedokázala prepitiť svoje túžby, hlava akoby vravela musíš to dobehnúť  a telo toxicky zničené už nevládalo za rok som skončila dvakrát na detoxe, raz v nemocnici,lebo som si naivne myslela,že ked mi dajú infúziu všetko sa vo mne vyčistí...nestalo sa tak ,ten rok bol horší ako tie pred 1.liečením, ešte stále som verila, že to nikomu nepoviem a dokážem to sama, stačí sa tváriť,že je všetko v poriadku.......nestačí, sama to nedokážem

Znova liečenie, znovu, ticho,klamstvo,mrtva duša,pocit hanby, zlihania nedá sa to ani opísať,no žijem ,čo teraz?...
Počas liečenia sme mali povinne mítingy AA, tak som tam išla, týto ludia tu boli aj v 2001aj 2012 boli triezvy a spokojný...najprv som chcela len počúvať no potom to prišlo 1.krok priznali sme si svoju bezmocnosť...ano môj život bol neovládatelný...skúsim to,chcem žiť.Začala som chodiť po mítingoch ,zjazdoch, Pezinok,Brno,Jasná,týto ludia majú niečo čo ja nie, prečo stále necítim ten pokoj a radosť?..tak som sa spítala chalana, ktorý bol spíkrom na krokáči,tolko toho máš za sebou akotože si taký spokojný? ...A on : Robíš kroky?..ja: Jasne ved ich čítam...a máš sponzorku?..ja, že načo,ved to viem aj sama.......Nedokázala som to sama,ešte rok som sa snažila vyhnúť zodpovednosti za svoju TRIEZVOSŤ, nechela som byť uprimná a nechcela som pomáhať iným stále som bola tým pyšným suchým alkoholikom...

Už rok mám sponzorku ,pracujem na krokoch a žijem programom, nebolo lahké priznať presnú povahu mojich chýb, odovzdávať ich a neriadiť svoj život.Teraz navštevujem liečebnu aj ja nesiem toto posolstvo,stretávam úžasných ludí,pomáhajú mi ich príbehy a skúsenosti.Sama by som to  nedokázala. Dakujem AA, 12krokovému programu,že mám riešenie,že  aj bez alkoholu dokážem zvládať svoje pocity a emocie nech sú dobré či zlé ja ich cítim a zato som vdačná..Už viem povedať svojim deťom,že ich lúbim a viem čo je to Láska.......mám  vás rada Patrícia