UPOZORNĚNÍ - PROSÍM ČTĚTE - JAK SE VYHNOUT TECHNICKÝM POTÍŽÍM
INFORMACE K PŘÍPADNÝM TECHNICKÝM POTÍŽÍM SE ZVEŘEJŇOVÁNÍM PŘÍSPĚVKŮ
V poslední době se objevují u některých uživatelů těchto stránek, tedy u návštěvníků a přispěvatelů nepřetržitého online mítinku "Ako to vidí Bill" technické potíže se zveřejňováním. V PŘÍPADĚ, ŽE VÁM PŘÍSPĚVKY MIZÍ, NEJEDNÁ SE V ŽÁDNÉM PŘÍPADĚ O CENZURU. NIC TAKOVÉHO V RÁMCI NAŠICH AA TRADIC...
Nepřetržitý on-line meeting: Jak to vidí Bill
Dátum: 01.01.2015
Vložil: kris
Titulok: Re:Ako to vidí Bill 42
Kris, alkoholička.
Keď som si predstavila, ako sa pokúšam „silou vôle“ zastaviť chuť na alkohol, musela som sa smiať. Niečo ako rozkázať si: “Tak a od tejto chvíle už nie som alkoholička a basta!“, pevne sa chytiť niečoho naozaj pevného, zaťať zuby a vyraziť do boja voči celému svetu...Či už ako neohrozená abstinentka alebo pijúca alkáčka takto som kedysi zmýšľala a konala. Ku všetkým svojim problémom som pristupovala ako ku klincom. Bohužiaľ, som čoraz častejšie potrebovala stále väčšie kladivo... Až prišiel deň, kedy ani tá konská dávka alpy neprehlušila vedomie, že so mnou nič nie je v poriadku a že pokiaľ v tom absurdnom boji budem pokračovať, skončím pár metrov pod zemou.
Prijatie porážky, priznanie si toho, že alkohol nado mnou zvíťazil na plnej čiare mi otvorilo dvere do úplne nového sveta. Vďaka úplnému prijatiu prvej polovice Prvého Kroku som sa mohla posunúť aj do druhej „polovičky“ – uvedomiť si svoju bezmocnosť riadiť svoj život svojou nemocnou mysľou, bezmocnosť nad rozhodnutiami druhých ľudí, absurdnosť svojho konania, ked sa pokúšam niekoho manipulovať, aby som ho/ju prerobila na svoj obraz.
Včera som si napríklad uvedomila, že ja nedokážem nikoho „urobiť“ šťastným/nou. Dokonca, ked trvám na myšlienke, že by niekto šťastný „mal“ byť a on/ona nie je, mňa samú to robí nešťastnou :-) Trvanie na rôznych vykonštruovaných "pravdách" ma robí nešťastnou. Nerobia to ľudia, ani situácie, ani miesta. Len moje vlastné presvedčenia a pravdy ma dokážu urobiť šťastnou alebo nešťastnou. Podla toho, čomu sa rozhodnem veriť.
Ak sa rozhodnem veriť, že Boh je krutý a trestajúci a ja si nezaslúžim žiadnu lásku, sama si vytváram podmienky, aby som žila ako obeť neblahých okolností a sama sa chovám ako ten starozákonný Boh, čo strestá každého, čo sa neprispôsobí jeho gustu :)
Je na mne, akého Boha si vyberiem.
No Boh, ktorého som našla v našom programe odo mňa určite nechce, aby som bola nešťastná alebo utrápená.
Ked načúvam mojej VM obraciam do svojho vnútra- tam totiž sídli môj Boh. Nemusím Ho hľadať nikde mimo seba, či „na nebesiach“. Stačí sa len stíšiť a načúvať tichu, ktoré panuje hlboko vo mne. Vtedy cítim, že všetko je tak ako má byť, aj ked to navonok tak vôbec nemusí vyzerať.
Keď som si predstavila, ako sa pokúšam „silou vôle“ zastaviť chuť na alkohol, musela som sa smiať. Niečo ako rozkázať si: “Tak a od tejto chvíle už nie som alkoholička a basta!“, pevne sa chytiť niečoho naozaj pevného, zaťať zuby a vyraziť do boja voči celému svetu...Či už ako neohrozená abstinentka alebo pijúca alkáčka takto som kedysi zmýšľala a konala. Ku všetkým svojim problémom som pristupovala ako ku klincom. Bohužiaľ, som čoraz častejšie potrebovala stále väčšie kladivo... Až prišiel deň, kedy ani tá konská dávka alpy neprehlušila vedomie, že so mnou nič nie je v poriadku a že pokiaľ v tom absurdnom boji budem pokračovať, skončím pár metrov pod zemou.
Prijatie porážky, priznanie si toho, že alkohol nado mnou zvíťazil na plnej čiare mi otvorilo dvere do úplne nového sveta. Vďaka úplnému prijatiu prvej polovice Prvého Kroku som sa mohla posunúť aj do druhej „polovičky“ – uvedomiť si svoju bezmocnosť riadiť svoj život svojou nemocnou mysľou, bezmocnosť nad rozhodnutiami druhých ľudí, absurdnosť svojho konania, ked sa pokúšam niekoho manipulovať, aby som ho/ju prerobila na svoj obraz.
Včera som si napríklad uvedomila, že ja nedokážem nikoho „urobiť“ šťastným/nou. Dokonca, ked trvám na myšlienke, že by niekto šťastný „mal“ byť a on/ona nie je, mňa samú to robí nešťastnou :-) Trvanie na rôznych vykonštruovaných "pravdách" ma robí nešťastnou. Nerobia to ľudia, ani situácie, ani miesta. Len moje vlastné presvedčenia a pravdy ma dokážu urobiť šťastnou alebo nešťastnou. Podla toho, čomu sa rozhodnem veriť.
Ak sa rozhodnem veriť, že Boh je krutý a trestajúci a ja si nezaslúžim žiadnu lásku, sama si vytváram podmienky, aby som žila ako obeť neblahých okolností a sama sa chovám ako ten starozákonný Boh, čo strestá každého, čo sa neprispôsobí jeho gustu :)
Je na mne, akého Boha si vyberiem.
No Boh, ktorého som našla v našom programe odo mňa určite nechce, aby som bola nešťastná alebo utrápená.
Ked načúvam mojej VM obraciam do svojho vnútra- tam totiž sídli môj Boh. Nemusím Ho hľadať nikde mimo seba, či „na nebesiach“. Stačí sa len stíšiť a načúvať tichu, ktoré panuje hlboko vo mne. Vtedy cítim, že všetko je tak ako má byť, aj ked to navonok tak vôbec nemusí vyzerať.
Dátum: 02.01.2015
Vložil: Ody
Titulok: Re:Re:Ako to vidí Bill 42
Jozef alkoholik.
prepáčte,pribijam klince,tlačim gombiky,a nič.Pekný novy roček. Jonáša hodili do mora,ale ryba ho vypľula,Búrka ustala...pokračovanie na budúce. Jožko,paaa.
prepáčte,pribijam klince,tlačim gombiky,a nič.Pekný novy roček. Jonáša hodili do mora,ale ryba ho vypľula,Búrka ustala...pokračovanie na budúce. Jožko,paaa.
Dátum: 31.12.2014
Vložil: CS_AA
Titulok: Ako to vidí Bill 41
41.
Podmínky členství?
Někdy v roce 1943 nebo 1944 požádala centrální kancelář všechny skupiny, aby napsaly seznam podmínek členství, které v dané skupině uplatňují a poslali je do kanceláře. Když dorazil poslední seznam, položili jsme je vedle sebe. Po spatření velkého množství pravidel nás krátká úvaha přivedla k překvapivému závěru.
Kdyby všechna pravidla platila najednou, bylo by naprosto nemožné, aby se kterýkoliv alkoholik stal členem společenství AA. Asi devadesát procent našich nejstarších a nejváženějších členů by totiž nikdy neprošlo jejich sítem.
* * * * *
Zkušenost nás naučila, že když vezmeme alkoholikovi plnohodnotnou možnost vystřízlivět ve společenství AA, často to znamená, že ho odsoudíme k smrti nebo k nekonečnému utrpení. Kdo z nás by měl odvahu být soudcem, porotou a katem svého vlasního bratra, který trpí vážnou chorobou?
1. Grapevine, Srpen 1946
2. Dvanác kroků a dvanáct tradic str. 141
41 Členské pravidlá?
Asi v roku 1943 alebo 1944 Ústredie AA požiadalo sku¬piny, aby spísali pravidlá pre svojich členov a poslali im ich. Keď prišli, všetky sme spísali. Krátke zamyslenie sa nad mnohými z týchto pravidiel nás priviedlo k prekva¬pujúcemu záveru.
Keby boli všetky tieto nariadenia súčasne platné na všetkých miestach, bolo by prakticky nemožné, aby sa ktorýkoľvek alkoholik pripojil k AA. Asi deväť desatín našich najstarších a najlepších členov by ich nespĺňalo.
««« »»»
Nakoniec nás táto skúsenosť naučila, že keby sme vzali ktorémukoľvek z alkoholikov plnú šancu na triezvosť v AA, v niektorých prípadoch by sa to rovnalo vyhláse¬niu trestu smrti a často odsúdeniu k nekonečnej mizérii. Kto by sa odvážil byť sudcom, porotou i katom svojho chorého brata?
1. GRAPEVINE, AUGUST 1946
2. TWELVE AND TWELVE, s. 145
Podmínky členství?
Někdy v roce 1943 nebo 1944 požádala centrální kancelář všechny skupiny, aby napsaly seznam podmínek členství, které v dané skupině uplatňují a poslali je do kanceláře. Když dorazil poslední seznam, položili jsme je vedle sebe. Po spatření velkého množství pravidel nás krátká úvaha přivedla k překvapivému závěru.
Kdyby všechna pravidla platila najednou, bylo by naprosto nemožné, aby se kterýkoliv alkoholik stal členem společenství AA. Asi devadesát procent našich nejstarších a nejváženějších členů by totiž nikdy neprošlo jejich sítem.
* * * * *
Zkušenost nás naučila, že když vezmeme alkoholikovi plnohodnotnou možnost vystřízlivět ve společenství AA, často to znamená, že ho odsoudíme k smrti nebo k nekonečnému utrpení. Kdo z nás by měl odvahu být soudcem, porotou a katem svého vlasního bratra, který trpí vážnou chorobou?
1. Grapevine, Srpen 1946
2. Dvanác kroků a dvanáct tradic str. 141
41 Členské pravidlá?
Asi v roku 1943 alebo 1944 Ústredie AA požiadalo sku¬piny, aby spísali pravidlá pre svojich členov a poslali im ich. Keď prišli, všetky sme spísali. Krátke zamyslenie sa nad mnohými z týchto pravidiel nás priviedlo k prekva¬pujúcemu záveru.
Keby boli všetky tieto nariadenia súčasne platné na všetkých miestach, bolo by prakticky nemožné, aby sa ktorýkoľvek alkoholik pripojil k AA. Asi deväť desatín našich najstarších a najlepších členov by ich nespĺňalo.
««« »»»
Nakoniec nás táto skúsenosť naučila, že keby sme vzali ktorémukoľvek z alkoholikov plnú šancu na triezvosť v AA, v niektorých prípadoch by sa to rovnalo vyhláse¬niu trestu smrti a často odsúdeniu k nekonečnej mizérii. Kto by sa odvážil byť sudcom, porotou i katom svojho chorého brata?
1. GRAPEVINE, AUGUST 1946
2. TWELVE AND TWELVE, s. 145
Dátum: 31.12.2014
Vložil: kris
Titulok: Re:Ako to vidí Bill 41
Kris, alkoholička.
Dnešné zamyslenie ma vrátilo do spomienok na jeden nemenovaný spolok, ktorého členkou som sa chcela stat po jednej z mojich recidív. AA som nablízku nemala, ani som vtedy nedokázala rozlíšiť medzi týmito spolkami a Spoločenstvom, tak som sa tam chodila raz do týždna “doliečovať”. Po nejakej dobe chodenia mi začali dávať jasne najavo, že terba zaplatiť členské. Tak som sa teda spýtala, čo je potrebné urobiť preto, aby som sa mohla sťať členkou (okrem úhrady členského). Predseda spolku sa s chuťou pustil do vymenuvávania podmienok: “Musíš abstinovať, nesmieš mať recidívu, musíš chodiť pravidelne, nesmieš mať absencie, jedno “musíš” striedalo druhé “nesmieš” a furt to nebralo konca. Počas predsedovho monológu som si dokonca stihla odbehnúť na cigaretu(bolo to hodne stresujúce :)) a ked som sa vrátila, ešte stale pokračoval vo vymenuvávaní podmienok.
To bol asi klúčový moment, kedy som si musela úprimne priznať, že zo mňa zrejme vzorná abstinentka nikdy nebude :-)
Ked sa dostavil správny čas, našlo sa pre mňa aj miesto, kde sa cítim prijmaná taká aká som, bez podmienok, akou by som mala byť a nejakých nezmyselných obmedzení.
Často dakujem Bohu za horespomínanú skúsenosť. Spomienka na ňu je dobrou prevenciou toho, aby sa moje chore ego nehralo na “ sudcu, porotu či kata svojho chorého brata“:-)
Dnešné zamyslenie ma vrátilo do spomienok na jeden nemenovaný spolok, ktorého členkou som sa chcela stat po jednej z mojich recidív. AA som nablízku nemala, ani som vtedy nedokázala rozlíšiť medzi týmito spolkami a Spoločenstvom, tak som sa tam chodila raz do týždna “doliečovať”. Po nejakej dobe chodenia mi začali dávať jasne najavo, že terba zaplatiť členské. Tak som sa teda spýtala, čo je potrebné urobiť preto, aby som sa mohla sťať členkou (okrem úhrady členského). Predseda spolku sa s chuťou pustil do vymenuvávania podmienok: “Musíš abstinovať, nesmieš mať recidívu, musíš chodiť pravidelne, nesmieš mať absencie, jedno “musíš” striedalo druhé “nesmieš” a furt to nebralo konca. Počas predsedovho monológu som si dokonca stihla odbehnúť na cigaretu(bolo to hodne stresujúce :)) a ked som sa vrátila, ešte stale pokračoval vo vymenuvávaní podmienok.
To bol asi klúčový moment, kedy som si musela úprimne priznať, že zo mňa zrejme vzorná abstinentka nikdy nebude :-)
Ked sa dostavil správny čas, našlo sa pre mňa aj miesto, kde sa cítim prijmaná taká aká som, bez podmienok, akou by som mala byť a nejakých nezmyselných obmedzení.
Často dakujem Bohu za horespomínanú skúsenosť. Spomienka na ňu je dobrou prevenciou toho, aby sa moje chore ego nehralo na “ sudcu, porotu či kata svojho chorého brata“:-)
Dátum: 30.12.2014
Vložil: CS_AA
Titulok: Ako to vidí Bill 40
40.
Úspěch v materiální oblasti
Žádný člen společenství AA nechce zavrhovat úspěch v materiální oblasti. Ani se nechceme dohadovat s těmi, kteří věří, že uspokojování našich základních tužeb je hlavním cílem lidského života. Jsme si však naprosto jisti, že na světě neexistuje skupina lidí, která by život podle tohoto vzrorce převrátila důkladněji než alkoholici.
Požadovali jsme více než byl náš podíl na bezpečí, věhlasu a lidských vztazích. Když se zdálo, že se dostavil úspěch, pili jsme, abychom si mohli nechat zdát o mnohem větším úspěchu. Když jsme prožívali zklamání z neúspěchu, byť jen částečného, pili jsme, abychom mohli zapomenout.
Nedostatek pokory byl hlavní překážkou v našem úsilí, velmi často motivovaném dobrými úmysly. Nebyli jsme schopni si uvědomit, že formování charakteru a duchovní hodnoty musí být na prvním místě a že úspěch v materiální oblasti je pouze vedlejším produktem, který není hlavním smyslem našeho života.
Dvanáct kroků a dvanáct tradic str. 71
40 Materiálne úspechy
Žiaden člen AA nechce odsudzovať materiálne úspechy. Nechceme viesť polemiky s ľuďmi, ktorí si myslia, že hlavným cieľom života je uspokojovanie základných prirodzených túžob. Sme však presvedčení, že žiadna iná skupina ľudí na svete, ktorí sa snažili žiť podľa takto zadefinovaného cieľa, neurobila viac zmätku ako alkoholici.
Žiadali sme viac ako svoj podiel bezpečia, prestíže a romantiky. Keď sa nám darilo, pili sme, aby sme snívali ešte o väčších veciach. Keď sme boli frustrovaní, hoci len do istej miery, pili sme do bezvedomia.
Vo všetkom tomto úsilí, i keď dobre mienenom, bol naším ochromujúcim handicapom nedostatok pokory. Stratili sme presvedčenie, že budovanie charakteru a duchovných hodnôt má byť na prvom mieste a že materiálne uspokojenie má byť iba vedľajším produktom, nie hlavným cieľom života.
TWELVE AND TWELVE, s. 72
Úspěch v materiální oblasti
Žádný člen společenství AA nechce zavrhovat úspěch v materiální oblasti. Ani se nechceme dohadovat s těmi, kteří věří, že uspokojování našich základních tužeb je hlavním cílem lidského života. Jsme si však naprosto jisti, že na světě neexistuje skupina lidí, která by život podle tohoto vzrorce převrátila důkladněji než alkoholici.
Požadovali jsme více než byl náš podíl na bezpečí, věhlasu a lidských vztazích. Když se zdálo, že se dostavil úspěch, pili jsme, abychom si mohli nechat zdát o mnohem větším úspěchu. Když jsme prožívali zklamání z neúspěchu, byť jen částečného, pili jsme, abychom mohli zapomenout.
Nedostatek pokory byl hlavní překážkou v našem úsilí, velmi často motivovaném dobrými úmysly. Nebyli jsme schopni si uvědomit, že formování charakteru a duchovní hodnoty musí být na prvním místě a že úspěch v materiální oblasti je pouze vedlejším produktem, který není hlavním smyslem našeho života.
Dvanáct kroků a dvanáct tradic str. 71
40 Materiálne úspechy
Žiaden člen AA nechce odsudzovať materiálne úspechy. Nechceme viesť polemiky s ľuďmi, ktorí si myslia, že hlavným cieľom života je uspokojovanie základných prirodzených túžob. Sme však presvedčení, že žiadna iná skupina ľudí na svete, ktorí sa snažili žiť podľa takto zadefinovaného cieľa, neurobila viac zmätku ako alkoholici.
Žiadali sme viac ako svoj podiel bezpečia, prestíže a romantiky. Keď sa nám darilo, pili sme, aby sme snívali ešte o väčších veciach. Keď sme boli frustrovaní, hoci len do istej miery, pili sme do bezvedomia.
Vo všetkom tomto úsilí, i keď dobre mienenom, bol naším ochromujúcim handicapom nedostatok pokory. Stratili sme presvedčenie, že budovanie charakteru a duchovných hodnôt má byť na prvom mieste a že materiálne uspokojenie má byť iba vedľajším produktom, nie hlavným cieľom života.
TWELVE AND TWELVE, s. 72
Dátum: 30.12.2014
Vložil: Jirka (z Nymburka)
Titulok: Re:Ako to vidí Bill 40
Jirka, alkoholik,
i tato Billova rozvinutá myšlenka je pro mne důkazem, že jsem alkoholik každým coulem :-)) Protože je to prostě uplně o mně. Je v tom skrytý můj příběh. Stejně tak jako nejspíše všech (plus mínus) všech další anonymních alkoholiků si troufám říct.
Přehnaná žádostivost po ukájení všechny mých instiktů v nezdravě formě (v konečné fázi pití ve zvrácené formě), dokonce bych řekl žádostivost utržená ze řetězu, nespoutané vášně, touha... to všechno definuje můj život s alkoholem.
Na začátku byla prostě jen touha vyrovnat se se společností, touha prostě jen zapadnout, touha mít peníze na normální věci, jako ostatní lidi. Na začátku prostě byl jen jakýsi komplex nedostatečnosti, který se časem zvrátil do extrému. Chtěl jsem víc a víc a přitom jsem si myslel, že jsem skromnej, že zase toho tolik nechci.
"Nedostatek pokory byl hlavní překážkou v našem úsilí, velmi často motivovaném dobrými úmysly."
S alkoholem jsem ztratil soudnost, i když jsem si myslel, že jsem pomalu nejsoudnější člověk na světě (už tenhle samotnej paradox soudnost vyvrací, ale to vím až teď.:))
Hledání rovnováhy ve všech oblastech mého života je ted pro mne každodenním cílem. Mám totiž tendenci sklouzávat k tomu dělat určitě věci v extrémním rozsahu a velikosti, zvlášt když se mi něco začne dařit. Zachutná mi to, a pak chci víc a víc. Program je odpovědí. Altruismus a nezištná pomoc je odpovědí. Prostě "vypadnout sám ze sebe" a zajímat se víc o druhé. Ale i v tom bych byl schopný sklouznout do extrému. Neustálé hledání pokory. S áčkama je tahle snaha snázeji dosažitelná, protože mi poskytuje nástroje k dosahování té rovnováhy a pokory.
Děkuji, že tu s vámi mohu být :-)
s láskou
Jirka
i tato Billova rozvinutá myšlenka je pro mne důkazem, že jsem alkoholik každým coulem :-)) Protože je to prostě uplně o mně. Je v tom skrytý můj příběh. Stejně tak jako nejspíše všech (plus mínus) všech další anonymních alkoholiků si troufám říct.
Přehnaná žádostivost po ukájení všechny mých instiktů v nezdravě formě (v konečné fázi pití ve zvrácené formě), dokonce bych řekl žádostivost utržená ze řetězu, nespoutané vášně, touha... to všechno definuje můj život s alkoholem.
Na začátku byla prostě jen touha vyrovnat se se společností, touha prostě jen zapadnout, touha mít peníze na normální věci, jako ostatní lidi. Na začátku prostě byl jen jakýsi komplex nedostatečnosti, který se časem zvrátil do extrému. Chtěl jsem víc a víc a přitom jsem si myslel, že jsem skromnej, že zase toho tolik nechci.
"Nedostatek pokory byl hlavní překážkou v našem úsilí, velmi často motivovaném dobrými úmysly."
S alkoholem jsem ztratil soudnost, i když jsem si myslel, že jsem pomalu nejsoudnější člověk na světě (už tenhle samotnej paradox soudnost vyvrací, ale to vím až teď.:))
Hledání rovnováhy ve všech oblastech mého života je ted pro mne každodenním cílem. Mám totiž tendenci sklouzávat k tomu dělat určitě věci v extrémním rozsahu a velikosti, zvlášt když se mi něco začne dařit. Zachutná mi to, a pak chci víc a víc. Program je odpovědí. Altruismus a nezištná pomoc je odpovědí. Prostě "vypadnout sám ze sebe" a zajímat se víc o druhé. Ale i v tom bych byl schopný sklouznout do extrému. Neustálé hledání pokory. S áčkama je tahle snaha snázeji dosažitelná, protože mi poskytuje nástroje k dosahování té rovnováhy a pokory.
Děkuji, že tu s vámi mohu být :-)
s láskou
Jirka
Dátum: 30.12.2014
Vložil: kris
Titulok: Re:Ako to vidí Bill 40
Kris, alkoholička
Čo sa týka „materiálneho úspechu“ nedovolím si v tomto ohľade vynášať nejaké súdy. Každý si pod týmto pojmom môže predstaviť niečo iné. Som vďačná za to, že som sa vymanila z bludného kruhu neustále porovnávania sa z tými, ktorí majú „viac“. „Nechcite dary, ktoré patria iným“, je myšlienka od kamarátky z programu a ja si ju často opakujem.
Vďaka milosti Božej sa mi darí zameriavať na tých, ktorí majú toho podstatne menej než ja a cítiť voči ním úprimný súcit. Neprišlo to zo dňa na deň, nebol to vedomý zámer, len akýsi vedľajší produkt tohto programu. Akási zmena uhol pohľadu a zameriavanie sa na to, čo je naozaj dôležité. Mrzí ma, že som to nemala takto hneď od začiatku, pretože vidím na synovi, aké škody som v tomto smere na ňom napáchala, Svojim poškodeným finančným inštinktom som mu vštepila blud, že máme všetkého nedostatok, musíme „šetriť“ a že ked sa podelíme, „nič nám nezvýši“ a tým pádom absolútne nechápe moju potrebu zdieľať s tými, ktorí toho majú menej než my.
Zostáva len dúfať, že v právny čas sa to zmení aj u neho. Alebo aj nie. Tento program ma učí rátať s každou možnou alternatívou a pokorne prijímať následky nech už sú akékoľvek.
S láskou,
Kris
Čo sa týka „materiálneho úspechu“ nedovolím si v tomto ohľade vynášať nejaké súdy. Každý si pod týmto pojmom môže predstaviť niečo iné. Som vďačná za to, že som sa vymanila z bludného kruhu neustále porovnávania sa z tými, ktorí majú „viac“. „Nechcite dary, ktoré patria iným“, je myšlienka od kamarátky z programu a ja si ju často opakujem.
Vďaka milosti Božej sa mi darí zameriavať na tých, ktorí majú toho podstatne menej než ja a cítiť voči ním úprimný súcit. Neprišlo to zo dňa na deň, nebol to vedomý zámer, len akýsi vedľajší produkt tohto programu. Akási zmena uhol pohľadu a zameriavanie sa na to, čo je naozaj dôležité. Mrzí ma, že som to nemala takto hneď od začiatku, pretože vidím na synovi, aké škody som v tomto smere na ňom napáchala, Svojim poškodeným finančným inštinktom som mu vštepila blud, že máme všetkého nedostatok, musíme „šetriť“ a že ked sa podelíme, „nič nám nezvýši“ a tým pádom absolútne nechápe moju potrebu zdieľať s tými, ktorí toho majú menej než my.
Zostáva len dúfať, že v právny čas sa to zmení aj u neho. Alebo aj nie. Tento program ma učí rátať s každou možnou alternatívou a pokorne prijímať následky nech už sú akékoľvek.
S láskou,
Kris
Dátum: 29.12.2014
Vložil: CS_AA
Titulok: Ako to vidí Bill 39
39.
Zvládání zášti
Trvalá zášť je naším nepřítelem číslo jedna, ničí více alkoholiků než cokoliv jiného. Pramení z ní všechny formy duchovních nemocí, protože nejsme nemocni pouze fyzicky, ale i duchovně. Když překonáme náš duchovní neduh, uzdravíme se také mentálně a fyzicky.
Abychom se mohli vypořádat se záští nebo nelibostí, které pociťujeme, napíšeme na papír jejich seznam. Zahrneme do něj lidi, instituce a principy, které v nás vyvolávají zlost. Zeptáme se sami sebe, proč jsme se rozlobili. Zjistíme, že ve většině případů byly zraněny nebo ohroženy naše ambice, sebemínění, osobní vztahy včetně sexuálních nebo finanční jistoty.
* * * * *
Útržek s našimi poznámkami, které se nám vůbec nelíbí, může být tím nejlepším pojistným ventilem za předpokladu, že odpadkový koš je někde poblíž.
1. Anonymní alkoholici str. 64-65
2. Dopis, 1949
39 Ako riešiť vnútorný hnev, rozhorčenosť
Vnútorne prežívaný hnev, rozhorčenosť je nepriateľom číslo jeden. Alkoholikov ničí viac než čokoľvek iné. Z tejto emócie pochádzajú všetky formy duchovných chorôb, pretože sme chorí nielen psychicky a fyzicky, ale aj duchovne. Keď prekonáme svoje duchovné neduhy, zosilnieme psychicky aj fyzicky.
Ak chceme riešiť svoj vnútorný hnev, napíšme si zoznam osôb, inštitúcií alebo princípov, na ktoré sa zlostíme. Po¬ložme si otázku, prečo sme zlostní. V mnohých prípadoch ľudia zistili, že boli zranení alebo ohrození v oblasti seba¬úcty, financií, ambícií a osobných vzťahov (vrátane sexu).
««« »»»
„Časť, ktorá vás pri písaní listu najviac rozčúli, môže byť úžasným bezpečnostným ventilom – za predpokladu, že máte neďaleko od seba kôš na odpadky.
1. ALCOHOLICS ANONYMOUS, ss. 64-65
2. LETTER, 1949
Zvládání zášti
Trvalá zášť je naším nepřítelem číslo jedna, ničí více alkoholiků než cokoliv jiného. Pramení z ní všechny formy duchovních nemocí, protože nejsme nemocni pouze fyzicky, ale i duchovně. Když překonáme náš duchovní neduh, uzdravíme se také mentálně a fyzicky.
Abychom se mohli vypořádat se záští nebo nelibostí, které pociťujeme, napíšeme na papír jejich seznam. Zahrneme do něj lidi, instituce a principy, které v nás vyvolávají zlost. Zeptáme se sami sebe, proč jsme se rozlobili. Zjistíme, že ve většině případů byly zraněny nebo ohroženy naše ambice, sebemínění, osobní vztahy včetně sexuálních nebo finanční jistoty.
* * * * *
Útržek s našimi poznámkami, které se nám vůbec nelíbí, může být tím nejlepším pojistným ventilem za předpokladu, že odpadkový koš je někde poblíž.
1. Anonymní alkoholici str. 64-65
2. Dopis, 1949
39 Ako riešiť vnútorný hnev, rozhorčenosť
Vnútorne prežívaný hnev, rozhorčenosť je nepriateľom číslo jeden. Alkoholikov ničí viac než čokoľvek iné. Z tejto emócie pochádzajú všetky formy duchovných chorôb, pretože sme chorí nielen psychicky a fyzicky, ale aj duchovne. Keď prekonáme svoje duchovné neduhy, zosilnieme psychicky aj fyzicky.
Ak chceme riešiť svoj vnútorný hnev, napíšme si zoznam osôb, inštitúcií alebo princípov, na ktoré sa zlostíme. Po¬ložme si otázku, prečo sme zlostní. V mnohých prípadoch ľudia zistili, že boli zranení alebo ohrození v oblasti seba¬úcty, financií, ambícií a osobných vzťahov (vrátane sexu).
««« »»»
„Časť, ktorá vás pri písaní listu najviac rozčúli, môže byť úžasným bezpečnostným ventilom – za predpokladu, že máte neďaleko od seba kôš na odpadky.
1. ALCOHOLICS ANONYMOUS, ss. 64-65
2. LETTER, 1949
Dátum: 29.12.2014
Vložil: kris
Titulok: Re:Ako to vidí Bill 39
Kris, alkoholička.
„Vnútorne prežívaný hnev, rozhorčenosť je nepriateľom číslo jeden.“
Vtip je v tom, že osoba, ktorej sa môj hnev akože týka zväčša ani netuší, čo prežívam, pretože s ňou nejako nesúvisím. Človek, ktorý mi ublížil veľa krát ani netuší, ako a čo sa ma dotklo a čím dlhšie som v programe, tým viac sa ubezpečujem v tom, že na svete je naozaj len minimum ľudí, ktorí ubližujú druhým len s čírej zlomyseľnosti alebo pre osobné potešenie. Každý je do istej miery duchovne chorý, resp. nevedomý. Veľa ľudí ani netuší, čo v skutočnosti robí samým sebe. Koho by už potom zaujímalo, čo svojim chovaním spôsobuje druhým?
Inventúra hnevov mi pomohla pochopiť, že ľudia, ktorí ma vyvádzajú z miery so mnou nemajú nič spoločné. Nerobia mi to „naschvál“. Len stláčajú nejaké emocionálne gombíky, ktoré vo mne vyvolávajú bolesť, za ktorou je zväčša strach. Buď sa to týka nezahojených zranení z minulosti alebo nejakých obáv z budúcnosti, ktoré si zakaždým odvodím na základe neblahých skúseností z minulosti. Ale samotní ľudia, ktorí vo mne tieto reakcie spúšťajú nemajú s tým nič spoločné. Jasné to však začína byť až vtedy, ked si dám tú námahu, zoberiem pero a papier a celé si to vypíšem tak, že mám ten svoj sebaklam čierny na bielom. Až vtedy som schopná vymaniť sa z role obete a zdieľať to, na čo som prišla so sponzorom s tým účelom, že sa chcem od toho oslobodiť a nie kade-tade rozsievať pocit „krivdy na mne spáchaný“, ako som to s obľubou kedysi robievala. Každé šírenie takéto emocionálneho jedu sa mi v konečnom dôsledku vždy vrátilo ako bumerang – celé roky som žila vo svete, ktorý je „plný zlých ľudí, ktorí mi len ubližujú“.
Dnes mám skrátka iné Nástroje na to, ako sa podobnými situáciami vyrovnať.
Osvedčilo sa mi modliť sa za dotyčnú osobu, aby sa jej dostalo toho, po čom túžim. Je úplne vedľajšie, či si je dotyčná osoba vedomá, aký „strašný zločin“ na mne spáchala, či si uvedomuje svoje obrovské previnenie voči "môjmu majestátu", či jej je to ľúto a či bude za to raz „spravodlivo potrestaná“ :)
Ostatne, keby existovala spravodlivosť, akú niekedy vyžadujem voči druhým sama by som nemala nárok na život, aký teraz mám. Sama mám toho za ušami viac než dosť, kto som ja, aby som uvažovala o „spravodlivých trestoch“ pre druhých?
Modlitba za druhého proste funguje. Jej výsledkom je znovu nájdený pokoj v duši, ktorý je vlastne samotným účelom tejto práce.
„Vnútorne prežívaný hnev, rozhorčenosť je nepriateľom číslo jeden.“
Vtip je v tom, že osoba, ktorej sa môj hnev akože týka zväčša ani netuší, čo prežívam, pretože s ňou nejako nesúvisím. Človek, ktorý mi ublížil veľa krát ani netuší, ako a čo sa ma dotklo a čím dlhšie som v programe, tým viac sa ubezpečujem v tom, že na svete je naozaj len minimum ľudí, ktorí ubližujú druhým len s čírej zlomyseľnosti alebo pre osobné potešenie. Každý je do istej miery duchovne chorý, resp. nevedomý. Veľa ľudí ani netuší, čo v skutočnosti robí samým sebe. Koho by už potom zaujímalo, čo svojim chovaním spôsobuje druhým?
Inventúra hnevov mi pomohla pochopiť, že ľudia, ktorí ma vyvádzajú z miery so mnou nemajú nič spoločné. Nerobia mi to „naschvál“. Len stláčajú nejaké emocionálne gombíky, ktoré vo mne vyvolávajú bolesť, za ktorou je zväčša strach. Buď sa to týka nezahojených zranení z minulosti alebo nejakých obáv z budúcnosti, ktoré si zakaždým odvodím na základe neblahých skúseností z minulosti. Ale samotní ľudia, ktorí vo mne tieto reakcie spúšťajú nemajú s tým nič spoločné. Jasné to však začína byť až vtedy, ked si dám tú námahu, zoberiem pero a papier a celé si to vypíšem tak, že mám ten svoj sebaklam čierny na bielom. Až vtedy som schopná vymaniť sa z role obete a zdieľať to, na čo som prišla so sponzorom s tým účelom, že sa chcem od toho oslobodiť a nie kade-tade rozsievať pocit „krivdy na mne spáchaný“, ako som to s obľubou kedysi robievala. Každé šírenie takéto emocionálneho jedu sa mi v konečnom dôsledku vždy vrátilo ako bumerang – celé roky som žila vo svete, ktorý je „plný zlých ľudí, ktorí mi len ubližujú“.
Dnes mám skrátka iné Nástroje na to, ako sa podobnými situáciami vyrovnať.
Osvedčilo sa mi modliť sa za dotyčnú osobu, aby sa jej dostalo toho, po čom túžim. Je úplne vedľajšie, či si je dotyčná osoba vedomá, aký „strašný zločin“ na mne spáchala, či si uvedomuje svoje obrovské previnenie voči "môjmu majestátu", či jej je to ľúto a či bude za to raz „spravodlivo potrestaná“ :)
Ostatne, keby existovala spravodlivosť, akú niekedy vyžadujem voči druhým sama by som nemala nárok na život, aký teraz mám. Sama mám toho za ušami viac než dosť, kto som ja, aby som uvažovala o „spravodlivých trestoch“ pre druhých?
Modlitba za druhého proste funguje. Jej výsledkom je znovu nájdený pokoj v duši, ktorý je vlastne samotným účelom tejto práce.
