UPOZORNĚNÍ - PROSÍM ČTĚTE - JAK SE VYHNOUT TECHNICKÝM POTÍŽÍM
INFORMACE K PŘÍPADNÝM TECHNICKÝM POTÍŽÍM SE ZVEŘEJŇOVÁNÍM PŘÍSPĚVKŮ
V poslední době se objevují u některých uživatelů těchto stránek, tedy u návštěvníků a přispěvatelů nepřetržitého online mítinku "Ako to vidí Bill" technické potíže se zveřejňováním. V PŘÍPADĚ, ŽE VÁM PŘÍSPĚVKY MIZÍ, NEJEDNÁ SE V ŽÁDNÉM PŘÍPADĚ O CENZURU. NIC TAKOVÉHO V RÁMCI NAŠICH AA TRADIC...
Nepřetržitý on-line meeting: Jak to vidí Bill
Dátum: 24.12.2014
Vložil: kris
Titulok: Re:Ako to vidí Bill 33
Kris, alkoholička.
Zistila som, že akonáhle začnem Bohu diktovať SVOJE podmienky, ocitám sa v slepej uličke, z ktorej sa neviem vymotať von. Čím viac „bojujem za svoje práva“, tým sa cítim ukrivdenejšia a osamelejšia a ťahá ma to do izolácie. Tieto stavy sa mi prihlásia ako jedna z možnosti aj po takmer siedmych rokoch triezvosti. Akosi patria k vybaveniu mojej nemoci. Jediný rozdiel je v tom, že dnes sa už môžem rozhodnúť, či sa vydám cestou, o ktorej veľmi dobre viem, kde končí. V slepej uličke, sebaľútosti, ukrivdenosti a bezmocnej zúrivosti. Mojou úlohou je snažiť sa pochopiť čo je Jeho zámerom a pokúsiť sa s ním zosúladiť. V opačnom prípade „cestujem zo zatiahnutou brzdou“ a škrípajúcimi zubami. Neuposlúchnutie Jeho vôle mi skrátka ubližuje a privádza do šialenstva.
Veľa krát mi nechýba odvaha uskutočniť to, čo odo mňa chce, ale sebectvo, pohodlnosť a lenivosť. Niekedy si proste zvolím bolesť zo stagnácie ako strach z neznáma. Pretože to pomalé k smrti bytie už poznám, zatiaľ čo robenie nových vecí vyžaduje krok do neznáma a to mi ešte často príde ako náročnejšia úloha, než bahnenie sa v sebaľútosti. No ale ked ma už stagnácia omína zo všetkých strán a fakt mi v tom nie je dobre, vtedy prichádza aj potrebná ochota. Zdvihnúť zadok a niečo urobiť. Pre niekoho niečo urobiť. Spomenúť si, že na svete sú aj iní ludia a toto celé tu nie je len o mne. Urobiť si inventúru, pomodliť sa, skľudniť, znovu sa napojiť na prúd života a prestať sa hrať na umierajúcu labuť, tak toto je môj „chlieb každodenný“ :-)
Zistila som, že akonáhle začnem Bohu diktovať SVOJE podmienky, ocitám sa v slepej uličke, z ktorej sa neviem vymotať von. Čím viac „bojujem za svoje práva“, tým sa cítim ukrivdenejšia a osamelejšia a ťahá ma to do izolácie. Tieto stavy sa mi prihlásia ako jedna z možnosti aj po takmer siedmych rokoch triezvosti. Akosi patria k vybaveniu mojej nemoci. Jediný rozdiel je v tom, že dnes sa už môžem rozhodnúť, či sa vydám cestou, o ktorej veľmi dobre viem, kde končí. V slepej uličke, sebaľútosti, ukrivdenosti a bezmocnej zúrivosti. Mojou úlohou je snažiť sa pochopiť čo je Jeho zámerom a pokúsiť sa s ním zosúladiť. V opačnom prípade „cestujem zo zatiahnutou brzdou“ a škrípajúcimi zubami. Neuposlúchnutie Jeho vôle mi skrátka ubližuje a privádza do šialenstva.
Veľa krát mi nechýba odvaha uskutočniť to, čo odo mňa chce, ale sebectvo, pohodlnosť a lenivosť. Niekedy si proste zvolím bolesť zo stagnácie ako strach z neznáma. Pretože to pomalé k smrti bytie už poznám, zatiaľ čo robenie nových vecí vyžaduje krok do neznáma a to mi ešte často príde ako náročnejšia úloha, než bahnenie sa v sebaľútosti. No ale ked ma už stagnácia omína zo všetkých strán a fakt mi v tom nie je dobre, vtedy prichádza aj potrebná ochota. Zdvihnúť zadok a niečo urobiť. Pre niekoho niečo urobiť. Spomenúť si, že na svete sú aj iní ludia a toto celé tu nie je len o mne. Urobiť si inventúru, pomodliť sa, skľudniť, znovu sa napojiť na prúd života a prestať sa hrať na umierajúcu labuť, tak toto je môj „chlieb každodenný“ :-)
Dátum: 22.12.2014
Vložil: CS_AA
Titulok: Ako to vidí Bill 32
32.
Morální zodpovědnost
“Někteří lidé mají námitky proti tvrzení, že alkoholizmus je nemoc. Zastávají názor, že toto pojetí zbavuje alkoholiky morální zodpovědnosti. Všichni ve společenství AA víme, že toto tvrzení je na hony vzdáleno skutečnosti. Ve společenství AA nepoužíváme toto pojetí proto, abychom naše členy zodpovědnosti zbavili. Využíváme naopak skutečnost, že alkoholizmus je smrtelná nemoc, abychom trpícím uložili jednu z nejtěžších povinností a tou je použití Dvanácti kroků programu, aby se mohli uzdravit.
Na počátku je pijící alkoholik často obviňován z nezodpovědnosti. Jenomže v okamžiku, kdy se dostaví nutkavé pití, vůbec nemůže být zodpovědný za své chování. Je postižen posedlostí, která ho odsuzuje k neustálému pití, protože je jeho tělo příliš závislé na alkoholu. Tento stav je zárukou, že alkoholik dojde do stavu absolutního šílenství a zemře.
Pokud si uvědomí v jaké se nacházzí situaci, dostane se pod tlak, aby přijal program morální obnovy. Právě tím je program společenství AA.”
Rozmluva, 1960
Morální zodpovědnost
“Někteří lidé mají námitky proti tvrzení, že alkoholizmus je nemoc. Zastávají názor, že toto pojetí zbavuje alkoholiky morální zodpovědnosti. Všichni ve společenství AA víme, že toto tvrzení je na hony vzdáleno skutečnosti. Ve společenství AA nepoužíváme toto pojetí proto, abychom naše členy zodpovědnosti zbavili. Využíváme naopak skutečnost, že alkoholizmus je smrtelná nemoc, abychom trpícím uložili jednu z nejtěžších povinností a tou je použití Dvanácti kroků programu, aby se mohli uzdravit.
Na počátku je pijící alkoholik často obviňován z nezodpovědnosti. Jenomže v okamžiku, kdy se dostaví nutkavé pití, vůbec nemůže být zodpovědný za své chování. Je postižen posedlostí, která ho odsuzuje k neustálému pití, protože je jeho tělo příliš závislé na alkoholu. Tento stav je zárukou, že alkoholik dojde do stavu absolutního šílenství a zemře.
Pokud si uvědomí v jaké se nacházzí situaci, dostane se pod tlak, aby přijal program morální obnovy. Právě tím je program společenství AA.”
Rozmluva, 1960
Dátum: 22.12.2014
Vložil: kris
Titulok: Re:Ako to vidí Bill 32
Kris, alkoholička. Toto zamyslenie mi pripomína náš Slogan: „Nie som zodpovedný za svoju nemoc, ale som zodpovedný za svoje uzdravenie“.
Je úplne jedno, či ľudia, ktorí nemajú osobnú skúsenosť s alkoholizmom ma chápu alebo nie. Nepotrebujem ničiu ľútosť alebo porozumenie na to, aby som sa mohla uzdravovať. Myslím, že je to dokonca viac na škody, ako na úžitok, ked alkoholika v rodine „ofukujú“ a jednajú s ním ako s pacientom. Neprospieva to ani dotyčnému a už vôbec nie príbuzným.
Odkedy poznám zákernosť mojej nemoci, symptómy, ktorými sa prejavuje, som zodpovedná za to, aby som sa s nimi vysporiadala za pomoci Nástrojov nášho programu a s pomocou ľudí, ktorí majú osobnú skúsenosť s alkoholizmom. K symptómom moje nemoci patrí predovšetkým sebectvo, nevďak, sebaľútosť a prílišná zahladenosť do seba. Toto všetko je hlboko ukryté a to, že som prestala piť ešte neznamená, že sa symptómy tejto nemoci vyparili. Práve naopak. Čím dlhšie som triezva, tým viac som ich schopná rozoznať, identifikovať a požiadať svoju VM, aby mi pomohla zbaviť sa ich, alebo aspoň oslabiť ich pôsobenie v mojom živote. Je naivné a veľmi sebecké očakávať, že ma budú zachraňovať členovia rodiny alebo blízki len preto, že im na mne záleží. Obzvlášť po tom, koľko príkoria som im svojim sebeckým správaním spôsobila. Nikto z mojich blízkych nemá voči mne žiadnu povinnosť ma chápať. Je rada na mne, aby som sa im snažila priblížiť a pochopiť ich konanie.
Ked mám nejaký problém v rámci mojej nemoci je mojou zodpovednosťou obrátiť sa tam, kde vhodnú pomoc dostanem, prijať ju a podľa nej sa riadiť.
Program 12 Krokov je program akcie. Nevyžaduje ani tak chápanie, ako skôr robenie určitých doporučených vecí. Moja nemoc ma skrátka drží v pokluse. Som za to vďačná. O to menej času mi zostáva na posudzovanie druhých a zaoberanie sa tým, či to robia dobre a či idú správnym smerom. Mám plné ruky práce, aby som sama nezišla z cesty :)
Je úplne jedno, či ľudia, ktorí nemajú osobnú skúsenosť s alkoholizmom ma chápu alebo nie. Nepotrebujem ničiu ľútosť alebo porozumenie na to, aby som sa mohla uzdravovať. Myslím, že je to dokonca viac na škody, ako na úžitok, ked alkoholika v rodine „ofukujú“ a jednajú s ním ako s pacientom. Neprospieva to ani dotyčnému a už vôbec nie príbuzným.
Odkedy poznám zákernosť mojej nemoci, symptómy, ktorými sa prejavuje, som zodpovedná za to, aby som sa s nimi vysporiadala za pomoci Nástrojov nášho programu a s pomocou ľudí, ktorí majú osobnú skúsenosť s alkoholizmom. K symptómom moje nemoci patrí predovšetkým sebectvo, nevďak, sebaľútosť a prílišná zahladenosť do seba. Toto všetko je hlboko ukryté a to, že som prestala piť ešte neznamená, že sa symptómy tejto nemoci vyparili. Práve naopak. Čím dlhšie som triezva, tým viac som ich schopná rozoznať, identifikovať a požiadať svoju VM, aby mi pomohla zbaviť sa ich, alebo aspoň oslabiť ich pôsobenie v mojom živote. Je naivné a veľmi sebecké očakávať, že ma budú zachraňovať členovia rodiny alebo blízki len preto, že im na mne záleží. Obzvlášť po tom, koľko príkoria som im svojim sebeckým správaním spôsobila. Nikto z mojich blízkych nemá voči mne žiadnu povinnosť ma chápať. Je rada na mne, aby som sa im snažila priblížiť a pochopiť ich konanie.
Ked mám nejaký problém v rámci mojej nemoci je mojou zodpovednosťou obrátiť sa tam, kde vhodnú pomoc dostanem, prijať ju a podľa nej sa riadiť.
Program 12 Krokov je program akcie. Nevyžaduje ani tak chápanie, ako skôr robenie určitých doporučených vecí. Moja nemoc ma skrátka drží v pokluse. Som za to vďačná. O to menej času mi zostáva na posudzovanie druhých a zaoberanie sa tým, či to robia dobre a či idú správnym smerom. Mám plné ruky práce, aby som sama nezišla z cesty :)
Dátum: 22.12.2014
Vložil: Ody
Titulok: Re:Ako to vidí Bill 32
Jozef alkoholik.
Dnes som sa stretol s kamarátom,boli sme na kávičku a celkom dobre sme sa porozprávali.Moja otázka je vyriešená.Zmenil som troška svoj názor.....
Nikdy predtým by som takto neporiešil môj vzťah k alkoholu.Ale musel som sa v živote veľa krát "Popáliť"
aby som si dal povedať.A aby som sa aspoň snažil počúvať.Myslel som si že mám dosť skúseností na to aby som to zvládol sám....Padol som na svoje Dno a tak som postupne začal chápať čo sa stalo.Smrť bola blízko.
Skúsenosť je neprenosná,program AA,a ľudkovia čo vedia ako to funguje sú dostupný.Môj brat vie čim som prechádzal,a nikdy mi to neuľachčoval,aj keď je starší o 10 rokov.V to ráno som mu v kľude a z Láskou povedal,Bratu ku mne viac krát neprídeš.Môžeš spať v aute. Porušil si pravidlá.Odpoveď znela nemaj komentár. !!! Nechcem Vás zaťažovať týmto pribehom,ale život prináša takéto situácie.Záleží len na tom čo si z nich zoberieme.Pekný večer.
Dnes som sa stretol s kamarátom,boli sme na kávičku a celkom dobre sme sa porozprávali.Moja otázka je vyriešená.Zmenil som troška svoj názor.....
Nikdy predtým by som takto neporiešil môj vzťah k alkoholu.Ale musel som sa v živote veľa krát "Popáliť"
aby som si dal povedať.A aby som sa aspoň snažil počúvať.Myslel som si že mám dosť skúseností na to aby som to zvládol sám....Padol som na svoje Dno a tak som postupne začal chápať čo sa stalo.Smrť bola blízko.
Skúsenosť je neprenosná,program AA,a ľudkovia čo vedia ako to funguje sú dostupný.Môj brat vie čim som prechádzal,a nikdy mi to neuľachčoval,aj keď je starší o 10 rokov.V to ráno som mu v kľude a z Láskou povedal,Bratu ku mne viac krát neprídeš.Môžeš spať v aute. Porušil si pravidlá.Odpoveď znela nemaj komentár. !!! Nechcem Vás zaťažovať týmto pribehom,ale život prináša takéto situácie.Záleží len na tom čo si z nich zoberieme.Pekný večer.
Dátum: 21.12.2014
Vložil: CS_AA
Titulok: Jak to vidí Bill 31
31.
Boží hospodaření
Když hospodaří Bůh, nic nepřichází nazmar. Skrze naše selhání a chyby dostáváme lekce pokory. Lekce, které jsou s největší pravděpodobností nezbytné bez ohledu na jejich bolestivost.
* * * * *
Často jsme poznali, co je moudré, díky našim chybám. Lepší porozumnění v určité situaci pochází velmi často z bolesti, kterou si způsobíme našim pošetilým a hloupým jednáním. Vzhledem k tomu, že to je podstata našich osobních zkušeností, je to také podstata zkušeností nabytých společenstvím AA jako celkem.
1. Dopis, 1942
2. Grapevine, Listopad 1961
31 Božia ekonomika
„V Božej ekonomike nevyjde nič nazmar. Prostredníctvom zlyhania sa naučíme potrebnú lekciu o pokore, i keď je bolestivá.“
««« »»»
K múdrosti sme vždy nedospeli vďaka svojim schopnostiam; lepšie chápanie má často korene v bolesti z našich predošlých bláznovstiev. Základ našich osobných skúseností je aj základom skúseností spoločenstva.
1. LETTER, 1942
2. GRAPEVINE, NOVEMBER 1961
Boží hospodaření
Když hospodaří Bůh, nic nepřichází nazmar. Skrze naše selhání a chyby dostáváme lekce pokory. Lekce, které jsou s největší pravděpodobností nezbytné bez ohledu na jejich bolestivost.
* * * * *
Často jsme poznali, co je moudré, díky našim chybám. Lepší porozumnění v určité situaci pochází velmi často z bolesti, kterou si způsobíme našim pošetilým a hloupým jednáním. Vzhledem k tomu, že to je podstata našich osobních zkušeností, je to také podstata zkušeností nabytých společenstvím AA jako celkem.
1. Dopis, 1942
2. Grapevine, Listopad 1961
31 Božia ekonomika
„V Božej ekonomike nevyjde nič nazmar. Prostredníctvom zlyhania sa naučíme potrebnú lekciu o pokore, i keď je bolestivá.“
««« »»»
K múdrosti sme vždy nedospeli vďaka svojim schopnostiam; lepšie chápanie má často korene v bolesti z našich predošlých bláznovstiev. Základ našich osobných skúseností je aj základom skúseností spoločenstva.
1. LETTER, 1942
2. GRAPEVINE, NOVEMBER 1961
Dátum: 21.12.2014
Vložil: kris
Titulok: Re:Jak to vidí Bill 31
Kris, alkoholička.
Toto zamyslenie mi pripomína myšlienku z kapitoly Vyhliadky do budúcnosti:“...priznajte chyby svojim bratom, rozdávajte zdarma, čo nájdete...“
Všetky chyby, ktoré som v živote spravila aj všetky, ktoré ešte len urobím mi v konečnom dôsledku nielen prinesú vzácnu lekciu o pokore, ale ich ešte aj môžem zdieľať s druhými. Odkedy sa mi dostalo milosti nebrať sa až tak vážne, som schopná sa nielen zasmiať sama nad sebou, ale aj otvorene o tom hovoriť pred druhými. Každý trapas, ktorý som si vyrobila vďaka mojej tzv. „dôležitosti“ je skvelou príležitosťou na to, aby som o tom porozprávala mojim bratom a sestrám :-). Je to nielen skvelý spôsob, ako uzemniť moje naduté ego, ale každá takáto výpoveď v sebe nesie nádej, že sa s mojou úprimne zdieľanou skúsenosťou dokáže stotožniť aspoň jeden človek, ktorému to pomôže sa viac otvoriť a nebrať sa až tak vážne. Pridobre si pamätám, ako mne samej pomohli výpovede, ktoré šli až „na dreň“, historky, z ktorých niekedy vstávali vlasy dupkom, opis pocitov, ktoré mávam tiež, len by som sa ich pred tým nikdy neodvážila povedať nahlas, lebo som si myslela, že nikto iný na svete nič podobné neprežil a necítil...
Príde mi to proste tak, že sa na tých našich meetingoch sa tou vzájomnou úprimnosťou akoby navzájom odklíname, a tým sa navzájom dostávame k našej spoločnej podstate. K tomu, že sme všetci Božie deti, nech už máme na sebe nahádzaných neviem koľko prestrojení a vláčime so sebou neviem koľko rekvizít a masiek, ktoré ego tak miluje...
Toto zamyslenie mi pripomína myšlienku z kapitoly Vyhliadky do budúcnosti:“...priznajte chyby svojim bratom, rozdávajte zdarma, čo nájdete...“
Všetky chyby, ktoré som v živote spravila aj všetky, ktoré ešte len urobím mi v konečnom dôsledku nielen prinesú vzácnu lekciu o pokore, ale ich ešte aj môžem zdieľať s druhými. Odkedy sa mi dostalo milosti nebrať sa až tak vážne, som schopná sa nielen zasmiať sama nad sebou, ale aj otvorene o tom hovoriť pred druhými. Každý trapas, ktorý som si vyrobila vďaka mojej tzv. „dôležitosti“ je skvelou príležitosťou na to, aby som o tom porozprávala mojim bratom a sestrám :-). Je to nielen skvelý spôsob, ako uzemniť moje naduté ego, ale každá takáto výpoveď v sebe nesie nádej, že sa s mojou úprimne zdieľanou skúsenosťou dokáže stotožniť aspoň jeden človek, ktorému to pomôže sa viac otvoriť a nebrať sa až tak vážne. Pridobre si pamätám, ako mne samej pomohli výpovede, ktoré šli až „na dreň“, historky, z ktorých niekedy vstávali vlasy dupkom, opis pocitov, ktoré mávam tiež, len by som sa ich pred tým nikdy neodvážila povedať nahlas, lebo som si myslela, že nikto iný na svete nič podobné neprežil a necítil...
Príde mi to proste tak, že sa na tých našich meetingoch sa tou vzájomnou úprimnosťou akoby navzájom odklíname, a tým sa navzájom dostávame k našej spoločnej podstate. K tomu, že sme všetci Božie deti, nech už máme na sebe nahádzaných neviem koľko prestrojení a vláčime so sebou neviem koľko rekvizít a masiek, ktoré ego tak miluje...
Dátum: 20.12.2014
Vložil: CS_AA
Titulok: Jak to vidí Bill 30
30.
Odstraňování „Suchých recidiv“
“Občas upadáme do depresí. Měli bychom si uvědomit, že nás někdy může potkat “suchá reciciva.” Existují události a stavy mysli, o kterých dobře víme, že “suchou recidivu” spouštějí. Existují take spouštěče, které její příchod urychlují a které leží hluboko v našem podvědomí. Jako příklad můžeme uvést naše sebeuspokojení.
Na úrovni vědomí dokážu můj stav přijmout, ale v citové oblasti mi to nejde.
Problémy tohoto druhu nelze zcela vyřešit. Zcela jistě lze nalézt alespoň částečné řešení. Takovým řešením je, vynakládání úsilí při uplatňování Dvanácti kroků programu AA ve všech svých záležitostech.”
Dopis, 1954
30 Zbaviť sa „suchej recidívy“
„Niekedy sme depresívni. Viem o tom svoje; sám som bol príkladom majstra suchej recidívy. I keď súčasťou obrazu tohto stavu boli povrchové príčiny – spúšťacie udalosti, ktoré mali za následok depresiu – som presvedčený, že zásadné príčiny boli oveľa hlbšie.
Intelektuálne som vedel prijať svoju situáciu. Emocionálne som to však nedokázal.
Na tieto problémy nejestvujú jednoznačné odpovede. Časť odpovede sa však istotne nachádza v neustálej snahe uplatňovať 12 krokov AA.“
LETTER, 1954
Odstraňování „Suchých recidiv“
“Občas upadáme do depresí. Měli bychom si uvědomit, že nás někdy může potkat “suchá reciciva.” Existují události a stavy mysli, o kterých dobře víme, že “suchou recidivu” spouštějí. Existují take spouštěče, které její příchod urychlují a které leží hluboko v našem podvědomí. Jako příklad můžeme uvést naše sebeuspokojení.
Na úrovni vědomí dokážu můj stav přijmout, ale v citové oblasti mi to nejde.
Problémy tohoto druhu nelze zcela vyřešit. Zcela jistě lze nalézt alespoň částečné řešení. Takovým řešením je, vynakládání úsilí při uplatňování Dvanácti kroků programu AA ve všech svých záležitostech.”
Dopis, 1954
30 Zbaviť sa „suchej recidívy“
„Niekedy sme depresívni. Viem o tom svoje; sám som bol príkladom majstra suchej recidívy. I keď súčasťou obrazu tohto stavu boli povrchové príčiny – spúšťacie udalosti, ktoré mali za následok depresiu – som presvedčený, že zásadné príčiny boli oveľa hlbšie.
Intelektuálne som vedel prijať svoju situáciu. Emocionálne som to však nedokázal.
Na tieto problémy nejestvujú jednoznačné odpovede. Časť odpovede sa však istotne nachádza v neustálej snahe uplatňovať 12 krokov AA.“
LETTER, 1954
Dátum: 20.12.2014
Vložil: kris
Titulok: Re:Jak to vidí Bill 30
Kris, alkohička.
Nie som si istá, či sa suchej recidívy dá „zbaviť“.
Zo skúsenosti môžem povedať, že si sa s týmito pocitmi dá naučiť žiť. Vďakabohu, počet dní, kedy akoby nie som vo svojej koži a neviem „chytiť signál“ a nadviazať spojenie s mojou VM je čím ďalej menej, napriek tomu také dni sú a ja som na ne vnútorne pripravená. Vďaka tomu, že mám informáciu o tom, akými všelijakými spôsobmi sa moja nemoc prejavuje, podobné „záchvaty“ depresie, nevôle, nespokojnosti ma už nemusia ani zaskočiť, ani si ich nemusím vnímať ako osobné zlyhanie, či znamenie, že som niečo „vyparatila“ a teraz za to „pykám“
Často si opakujem myšlienku, že bolesť nie je za trest a potešenie nie je za odmenu. Oboje sú súčasťou tejto pozemskej existencie, dobrodružstva zvaného život. Okrem toho, odkedy sa snažím robiť program 12 Krokov najlepšie ako viem, ani jeden - jediný deň nebol úplne naprd.
V každom jednom sa dá nájsť minimálne 5 vďačností :-)
Zakončím to už len Sloganom, ktorý som nedávno počula na meetingu:
„Jeden zlý deň neznamená, že mám zlý život“
Nie som si istá, či sa suchej recidívy dá „zbaviť“.
Zo skúsenosti môžem povedať, že si sa s týmito pocitmi dá naučiť žiť. Vďakabohu, počet dní, kedy akoby nie som vo svojej koži a neviem „chytiť signál“ a nadviazať spojenie s mojou VM je čím ďalej menej, napriek tomu také dni sú a ja som na ne vnútorne pripravená. Vďaka tomu, že mám informáciu o tom, akými všelijakými spôsobmi sa moja nemoc prejavuje, podobné „záchvaty“ depresie, nevôle, nespokojnosti ma už nemusia ani zaskočiť, ani si ich nemusím vnímať ako osobné zlyhanie, či znamenie, že som niečo „vyparatila“ a teraz za to „pykám“
Často si opakujem myšlienku, že bolesť nie je za trest a potešenie nie je za odmenu. Oboje sú súčasťou tejto pozemskej existencie, dobrodružstva zvaného život. Okrem toho, odkedy sa snažím robiť program 12 Krokov najlepšie ako viem, ani jeden - jediný deň nebol úplne naprd.
V každom jednom sa dá nájsť minimálne 5 vďačností :-)
Zakončím to už len Sloganom, ktorý som nedávno počula na meetingu:
„Jeden zlý deň neznamená, že mám zlý život“
Dátum: 21.12.2014
Vložil: Ody
Titulok: Re:Jak to vidí Bill 30
Jozef alkoholik.
Zbaviť sa "suchej recidívy"
Včera večer došiel môj brat kumne prespať.Bol alebo je opitý a mal múúúúdre reči,požičal si moje peniaze ktoré mi mal doniesť,neprepil všetko len polovicu.A snažil sa mi nahovoriť že ťažko pracoval........No čo ktomu.Zamestnáva to moju myseľ a rozmyšľam čo mu poviem ráno keď sa zobudíííí.
Myslim si že dlkšiu dobu bude spať v aute.......Opakovanie je matka mudrosti.A trpezlivosť tieš.Je to tréner vrcholového športu,a drží sa zásady "Tam kde iný trénovali tak tam som trénoval,tam kde iný otpočívali tak tam som trénoval ešte viac."aj keď som
hádzanú zavesil na klinec a odpoveďou mi bolo zošalenie,Tak tam mu poradiť nedokážem,ale ani dopomáhať nebudem.Každý to má v rukách.Momentálne sa naplňujem kávou.A tešim sa do postele.Odpoveď sa určite dostaví.Kamaráti pekný požehnaný ,nový, triezvy dník. Paaa. Jožko.
Zbaviť sa "suchej recidívy"
Včera večer došiel môj brat kumne prespať.Bol alebo je opitý a mal múúúúdre reči,požičal si moje peniaze ktoré mi mal doniesť,neprepil všetko len polovicu.A snažil sa mi nahovoriť že ťažko pracoval........No čo ktomu.Zamestnáva to moju myseľ a rozmyšľam čo mu poviem ráno keď sa zobudíííí.
Myslim si že dlkšiu dobu bude spať v aute.......Opakovanie je matka mudrosti.A trpezlivosť tieš.Je to tréner vrcholového športu,a drží sa zásady "Tam kde iný trénovali tak tam som trénoval,tam kde iný otpočívali tak tam som trénoval ešte viac."aj keď som
hádzanú zavesil na klinec a odpoveďou mi bolo zošalenie,Tak tam mu poradiť nedokážem,ale ani dopomáhať nebudem.Každý to má v rukách.Momentálne sa naplňujem kávou.A tešim sa do postele.Odpoveď sa určite dostaví.Kamaráti pekný požehnaný ,nový, triezvy dník. Paaa. Jožko.
Dátum: 19.12.2014
Vložil: CS_AA
Titulok: Jak to vidí Bill 29
29.
Naše vděčnost by se měla prohlubovat
“Naše vděčnost by se měla spíše prohlubovat než zmenšovat.
Jinými slovy řečeno, když předáváte poselství těm, kteří ještě stale trpí, zaplatíte za pomoc, které se vám dostalo, tím nejlepším způsobem.”
* * * * *
Nejhlubší uspokojení a největší radost jsou ty, které plynou z dobře odvedené práce na Dvanáctém kroku. Vidět úžas v očích lidí, kteří vycházejí ze tmy do světla, vidět jak jejich životy dostávají nový smysl a obsah a především vidět, že si tito lidé začínají uvědomovat přítomnost milujícího Boha ve svých vlastních životech, to je to podstatné, co dostáváme v okamžicích, kdy předáváme poselství AA.
1. Dopis, 1959
2. Dvanáct kroků a dvanáct tradic str. 110
29 Vďačnosť by mala napredovať
„Vďačnosť by mala skôr napredovať ako upadať.
Inými slovami, ak budete naše posolstvo stále odovzdávať iným, budete najlepším spôsobom splácať pomoc, ktorú ste dostali.“
««« »»»
Nič neprináša hlbšie uspokojenie a väčšiu radosť ako poctivá práca na Dvanástich krokoch. Pozorovať oči mužov a žien naplnené úžasom, keď prechádzajú z tmy do svetla, vidieť, ako sa ich životy rýchlo napĺňajú novým zmyslom a významom, a predovšetkým sledovať, ako začínajú vnímať vo svojich životoch prítomnosť milujúceho Boha – tieto veci sú podstatou toho, čo prijímame, keď odovzdávame posolstvo AA.
1. LETTER, 1959
2. TWELVE AND TWELVE, s. 113
Naše vděčnost by se měla prohlubovat
“Naše vděčnost by se měla spíše prohlubovat než zmenšovat.
Jinými slovy řečeno, když předáváte poselství těm, kteří ještě stale trpí, zaplatíte za pomoc, které se vám dostalo, tím nejlepším způsobem.”
* * * * *
Nejhlubší uspokojení a největší radost jsou ty, které plynou z dobře odvedené práce na Dvanáctém kroku. Vidět úžas v očích lidí, kteří vycházejí ze tmy do světla, vidět jak jejich životy dostávají nový smysl a obsah a především vidět, že si tito lidé začínají uvědomovat přítomnost milujícího Boha ve svých vlastních životech, to je to podstatné, co dostáváme v okamžicích, kdy předáváme poselství AA.
1. Dopis, 1959
2. Dvanáct kroků a dvanáct tradic str. 110
29 Vďačnosť by mala napredovať
„Vďačnosť by mala skôr napredovať ako upadať.
Inými slovami, ak budete naše posolstvo stále odovzdávať iným, budete najlepším spôsobom splácať pomoc, ktorú ste dostali.“
««« »»»
Nič neprináša hlbšie uspokojenie a väčšiu radosť ako poctivá práca na Dvanástich krokoch. Pozorovať oči mužov a žien naplnené úžasom, keď prechádzajú z tmy do svetla, vidieť, ako sa ich životy rýchlo napĺňajú novým zmyslom a významom, a predovšetkým sledovať, ako začínajú vnímať vo svojich životoch prítomnosť milujúceho Boha – tieto veci sú podstatou toho, čo prijímame, keď odovzdávame posolstvo AA.
1. LETTER, 1959
2. TWELVE AND TWELVE, s. 113
